![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ca/Villa_Wannsee.jpg/640px-Villa_Wannsee.jpg&w=640&q=50)
Konferencia vo Wannsee
Stretnutie vysokých úradníkov a funkcionárov národnosocialistických organizácií a ministerstiev v Berlíne v roku 1942 s cieľom zorganizovať a koordinovať deportáciu všetkého židovského obyvateľstva Európy na Východ na vyhladenie. / From Wikipedia, the free encyclopedia
Konferencia vo Wannsee bolo stretnutie vysokých predstaviteľov nacistického Nemecka, ktoré sa konalo 20. januára 1942 vo vile na brehu jazera Wannsee na predmestí Berlína.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ca/Villa_Wannsee.jpg/640px-Villa_Wannsee.jpg)
Takzvané „riešenie židovskej otázky“ bolo pre nacistov otázkou života a smrti. Heydrich pôvodne organizoval stretnutie na 9. decembra 1941, ale v dôsledku nepriaznivej situácie na východnom fronte a vstupu USA do vojny, ktorá si vyžadovala pozornosť viacerých vysoko postavených pozvaných bola presunutá na 20. januára 1942.[1]
Išlo o organizačné a prípravné stretnutie. Jediným bodom rokovania bola koordinácia pre konečné riešenie židovskej otázky. Schôdza bola prísne tajná, ale po vojne v roku 1947 americkí vyšetrovatelia našli v jednom z ríšskych ministerstiev kópiu zápiskov, ktoré zhotovil na konferencii ríšsky sekretár Martin Luther. Tieto poznámky sú jediným dôkazom o konaní, priebehu a záveroch konferencie.
Konferencia trvala asi 90 minút a zúčastnilo sa na nej 15 osôb[2]:
- SS-Obergruppenführer Reinhard Heydrich – šéf RSHA (Hlavný úrad ríšskej bezpečnosti) a zastupujúci ríšsky protektor Protektorátu Čechy a Morava, predsedajúci konferencii z poverenia SS-Reichsführera H. Himmlera[3]
- štátny tajomník Dr. Wilhelm Stuckart – tajomník Ríšskeho ministerstva vnútra
- štátny tajomník Dr. Erich Neumann – tajomník Úradu poverenca pre štvorročný plán
- štátny tajomník Dr. Roland Freisler – tajomník Ríšskeho ministerstva spravodlivosti
- štátny tajomník Dr. Josef Bühler – tajomník Úradu Generálneho guvernéra v Krakove
- štátny podtajomník Martin Luther – podtajomník Ministerstva zahraničia
- SS-Oberführer Gerhard Klopfer – ministerský riaditeľ straníckej kancelárie NSDAP
- Ministerský riaditeľ Friedrich Wilhelm Kritzinger – ministerský riaditeľ Ríšskej kancelárie
- SS-Gruppenführer Otto Hofmann – šéf Hlavného úradu SS pre rasu a osídľovanie (RuSHA)
- SS-Gruppenführer Heinrich Müller – šéf Úradu IV (Amt IV – oddelenie Gestapa pre potláčanie opozície) Hlavný úrad pre bezpečnosť ríše
- SS-Obersturmbannführer Adolf Eichmann – riaditeľ, Hlavný úrad pre bezpečnosť ríše
- SS-Oberführer Dr. Eberhard Schöngarth – veliteľ Bezpečnostnej polície a Bezpečnostnej služby (SD) v Krakove
- SS-Sturmbannführer Dr. Rudolf Lange – veliteľ Bezpečnostnej polície a Bezpečnostnej služby (SD) pre Lotyšsko v zastúpení svojho veliaceho dôstojníka
- štátny tajomník Dr. Alfred Mayer – tajomník Ríšskeho ministerstva pre obsadené východné územia
- Dr. Georg Leibbrandt – vedúci ríšskeho úradu Ríšskeho ministerstva pre okupované východné územia
Konferencia je niekedy považovaná za jedno z najdôležitejších stretnutí kompetentných nacistov a predohru k začiatku masového vyvražďovania židov a iných politických či rasových nepriateľov nacizmu. Pravdepodobnejšie sa však išlo iba o druhoradé stretnutie s cieľom šírenia poznatkov o dovtedajších postupoch vraždenia klasickými metódami. Do januára 1942 boli totiž povraždené statísíce obyvateľov Sovietskeho zväzu židovskej národnosti strelnými zbraňami.[4]