Košice – mestská časť Myslava
mestská časť Košíc From Wikipedia, the free encyclopedia
mestská časť Košíc From Wikipedia, the free encyclopedia
Košice – mestská časť Myslava[5] (iné názvy: Košice-Myslava, Myslava) (maď. Miszlóka, nem. Deutschendorf) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Košice – mestská časť Myslava | |
mestská časť Košíc | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice II |
Región | Abov (Košice a okolie) |
Nadmorská výška | 252 m n. m. |
Súradnice | 48°42′38″S 21°12′13″V |
Rozloha | 7,01 km² (701 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 683 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 382,74 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1382 |
Starosta | František Beer[3] (nezávislý) |
PSČ | 040 16 |
ŠÚJ | 598216 |
EČV (do r. 2022) | KE |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Adresa miestneho úradu |
Pod horou 22[4] |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 055/685 31 12 |
Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mestskej časti | |
Wikimedia Commons: Myslava | |
Webová stránka: myslava.eu | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Cez mestskú časť preteká Myslavský potok s ľavostranným prítokom Kamenný potok.
Podľa heraldického registra Slovenskej republiky sú symboly obce nasledovné:[6]
V červenom štíte na zlatej oblej pažiti veľký strieborný obrátený lemeš a vyrastajúci, okolo striebornej palice sa vinúci zlatý vinič s dvoma striebornými strapcami hrozna. Erb Myslavy výtvarne spracoval a navrhol Mgr. Marcel Bodnár.[6]
Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[6]
Pomenovanie svedčí o tom, že prapôvodní obyvatelia boli Slováci. Názov obce Myslava má základ v slove Sláv a so zámenom my, dáva Myslav, čo je podobné ako Sobieslav, Viačeslav, resp. Myslava, Sobieslava a pod.[7]
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1230 (ville Mysloa), potok Myzla sa uvádza taktiež v roku 1230 (aquam Mysloa). Názvy chotárov objasňujú, ktorá lokalita k čomu slúžila (Vinice, Chmeľníky a pod). Osídlenie obce Nemcami možno predpokladať za vlády kráľa Bélu IV. (1235 – 1270), keď ich na toto územie povolal v dôsledku výrazného zníženia počtu obyvateľstva po tatárskych vpádoch. Priezviská Kelbel, Kirchner, Šolc, Müller, Korl, Klein, Širgeľ, Cirner sa zachovali až dodnes.[7]
V obci sa nachádzali dva mlyny – vyšný a nižný, zmienky o nich sa zachovali už z roku 1395. Pivovar, ktorého existenciu dokladá písomný záznam z roku 1703, bol vo svojom čase trikrát väčší ako košický. Tehelňa z roku 1707 pálila tehly pre mesto, svoju prevádzku ukončila v roku 1861.[7]
Nachádzali sa tu aj železiarne Maša, ktoré vznikli ako účastinná spoločnosť v roku 1848. V roku 1851 tu prevádzkovali aj vysokú pec, zlieváreň a v trojposchodovej budove i kováčske a zámočnícke dielne.[7]
Kostol – jediná súčasná kultúrna pamiatka v Myslave, bol postavený v roku 1788 v klasicistickom slohu. Pôvodný stredoveký stál pred súčasnou farskou budovou a jeho počiatky siahajú do roku 1317.[7][8]
V mestskej časti Myslava je herňa stolného tenisu a od septembra 2007 tu je k dispozícií futbalové ihrisko s umelou trávou.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.