kniha Straého zákona From Wikipedia, the free encyclopedia
Kniha žalmov[pozn 1] (iné názvy: Žalmy[pozn 2], Žaltár[1][2], žaltár[3][pozn 3]; skratka Ž) patrí medzi poučné knihy Starého zákona (kethubím/ketubím – Spisy). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pred Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) Žalmy boli pôvodne napísané v hebrejčine a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi Dávidovi a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.
Čas vzniku knihy žalmov je veľmi komplikované určiť.[4] Časť žalmov obsahuje veľmi staré prvky, ktoré majú náznaky kanaánskych kultov, časť má preexilový pôvod, u ďalštej absentujú datovateľné prvky.[5]
Starovekí a stredovekí autori tvrdili, že jediným autorom knihy žalmov je kráľ Dávid.[6] Babylonský Talmud pripisuje autorstvo žalmov Dávidovi a ďalším desiatim mužom: Adam, Melchisedech, Abrahám, Mojžiš, Héman, Jedutat, Asaf a traja Koreho synovia.[7]
Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z gréčtiny do latinčiny. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. Hieronyma, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca pápež Pius V. ho uviedol do rímskeho breviára – každodennej kňazskej modlitby.
Nejasnosti a chyby toho latinského prekladu, ktoré sv. Hieronym celkom neodstránil, podnietili viacerých prekladateľov, v novšej dobe lepšie ovládajúcich hebrejský jazyk, jeho zákony časomiery a rytmiky, že pristúpili k prekladom priamo z hebrejčiny do ľudových rečí.
Z týchto dôvodov sa pápež Pius XII. rozhodol zveriť profesorom Pontificio Istituto Biblico prácu na novom latinskom preklade, ktorí „po starostlivom použití všetkých prostriedkov modernej vedy vytvorili taký preklad, ktorý by jasne podal obsah a zmysel žalmov“, ako napísal vo svojom Apoštolskom liste, vydanom 24. marca 1945, kde „nariadil a rozhodol“, aby kňazi používali tento preklad pri odriekaní breviára.
V byzantskom obrade sa Žaltár, teda Kniha žalmov, delí na dvadsať zhruba rovnako dlhých častí, ktoré sa nazývajú katismy. Každá katisma je ešte rozdelená na tri časti, tzv. antifóny alebo statije či slávy.[8] Pri kompletnej modlitbe časoslova sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období Veľkého pôstu sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy. Gréckokatolíci a pravoslávni používajú číslovanie žalmov podľa Septuaginty.
Žalmy sú základom modlitby časoslova (dennej modlitby cirkvi), každá bohoslužba dňa má predpísané stále žalmy, na niektorých bohoslužbách sa okrem toho čítajú aj katismy. V rámci svätej božskej liturgie sa žalmy používajú ako antifóny (zväčša len výber) a vybrané verše zo žalmov tvoria prokimeny, alelujové verše a pričasteny. Žalmy sú základom aj mnohých hymnov a modlitieb v byzantskej tradícii (napr. Veľkého slávoslovia na utierni, hymnu Ráč nás, Pane na večierni a pod.)
Sedem žalmov pokánia je výberom žalmov s kajúcim obsahov. Ide o nasledovné žalmy: 6, 31, 37, 50, 101, 129, 142 (podľa číslovania Septuaginty).
V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku 1948 vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom). Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku 2000 vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik Milan Rúfus. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus
Pri označení žalmov existujú medzi rôznymi verziami textu tieto rozdiely[9]:
| Hebrejský text a Nová Vulgáta | Septuaginta a Vulgáta |
|---|---|
| 1 – 8 | 1 – 8 |
| 9 a 10 | 9 |
| 11 – 113 | 10 – 112 |
| 114 a 115 | 113 |
| 116,1 – 9 | 114 |
| 116,10 – 19 | 115 |
| 117 – 146 | 116 – 145 |
| 147,1 – 11 | 146 |
| 147,12 – 20 | 147 |
| 148 – 150 | 148 – 150 |
Zvyčajne sa používa číslovanie z hebrejského textu a do zátvorky sa pridáva označenie podľa Septuaginty.[9]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
