![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Si3N4bearings.jpg/640px-Si3N4bearings.jpg&w=640&q=50)
Keramický materiál
From Wikipedia, the free encyclopedia
Keramický materiál alebo keramika je anorganický tuhý materiál, vyrobený vysokoteplotnými chemickými reakciami z kremičitanov, hlinitokremičitanov, oxidov, nitridov, karbidov, boridov.[1] Všeobecnými vlastnosťami keramických materiálov z chemického hľadiska je nereaktivita, z mechanických vlastností tvrdosť, vysoká tepelná stabilita a krehkosť a z elektrických nevodivosť. Ako tradičná keramika sú označované materiály na báze z (hlinito)kremičitanov (hlavne ílov) ako tehly, porcelán atď. (niektoré sú známe už od neolitu), ostatné materiály sa nazývajú technická alebo inžinierska keramika.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Si3N4bearings.jpg/320px-Si3N4bearings.jpg)
Keramický materiál obsahuje výnimočne jeden druh kryštalickej fázy, spravidla obsahuje viac keramických fáz:
- zvyšky nezreagovaných surovín, 1 alebo viac druhov kryštálov, vzniknutých žiarovými reakciami a často sklo, vzniknuté roztavením tavív a ostatných sklotvorných zložiek
- poslednou fázou býva fáza plynná, uzavretá v póroch