![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Ancient_Sasanid_Cataphract_Uther_Oxford_2003_06_2%25281%2529.jpg/640px-Ancient_Sasanid_Cataphract_Uther_Oxford_2003_06_2%25281%2529.jpg&w=640&q=50)
Katafrakt
From Wikipedia, the free encyclopedia
Katafrakt (gr. κατάφρακτος – katafraktos; pl. κατάφρακτοι – katafraktoi; výraz možno preložiť ako „plne zakrytý/obrnený“) bol ťažko ozbrojený a obrnený jazdec využívaný Rímskou a Byzantskou ríšou, ako protiváha partských a sásánovských ťažkých jazdcov. V 7. storočí po cisárovi Herákleiovi z byzantských prameňov miznú. Objavujú sa znovu za Nikefora II. (60. roky 10. storočia), keď sa stali hlavnou útočnou silou. Pôvodne útočili spolu s lukostrelcami na koňoch v rámci otvoreného klinu s asi 500 jazdcami. Za vlády Komnénovcov prijali západný, rytiersky spôsob boja s kopijami nastavenými pred sebou. Využívaný boli Byzancii i v 13. a 14. storočí, ale postupne boli nahrádzaný žoldnierskymi jazdcami.[1][2]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Ancient_Sasanid_Cataphract_Uther_Oxford_2003_06_2%281%29.jpg/320px-Ancient_Sasanid_Cataphract_Uther_Oxford_2003_06_2%281%29.jpg)
Hlavnou zbraňou katafraktov boli kopije (kontarion, kontus) a meče, poprípade ťažké palcáty. Nosili lamelové alebo krúžkové brnenie, rukavice, železné helmy a chrániče nôh. Oceľovými chráničmi bolo pokryté aj telo koňa.[1]
Podobnou jednotkou boli clibanarii, rozdiely medzi katafraktami a clibinariijmi sú diskutabilné.[3]