Javorový štít

Javorový štít^[1] (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs; 2 417,6 m n. m.^[2]) je mohutný vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severne od Popradu.^[3] Má dva vrcholy, z ktorých hlavný je východný.^[4]

Javorový štít
vrch
Javorový štít
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 417,6 m n. m.
Súradnice	49°11′15″S 20°10′06″V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Karol Englisch, jeho matka Antónia a Ján Hunsdorfer
- dátum	13. augusta 1897
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Javorový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názov

Štítu dala názov susedná Javorová dolina. V jej lesoch rástol javor, ktorý bol najmä v 18. storočí vyhľadávaný stolármi na výrobu nábytku, ľudovými umelcami, no i obyvateľmi, ktorí z neho vyrábali cukor.^[5]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná a Starý Smokovec a južným smerom Tatranská Polianka a Vyšné Hágy.^[7] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a Studené doliny.^[3]

Opis

Javorový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Svišťovým štítom (2 383 m n. m.). Vystupuje medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou.^[5]

Severným smerom sa nachádza Žabí vrch (2 203 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 069,8 m n. m.) a Snehový štít (2 465 m n. m.), východným leží Ľadový štít (2 627 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Bradavica (2 476 m n. m.) a západným Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380,0 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).^[7] Severné svahy padajú do Zadnej Javorovej doliny, ktorou odteká voda potokom Javorinka cez Žabie Javorové pleso do Dunajca. Južným smerom leží Veľká Studená dolina, z ktorej voda putuje Studeným potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Čierna hora, Volovské vrchy a okolie Kráľovej hole.^[9]

Prístup

Javorový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú susednými dolinami.^[3]

• po zeleno značenom chodníku z Tatranskej Javoriny Zadnou Javorovou dolinou a Sedielkom k Téryho chate
• po žlto značenom chodníku od Zbojníckej chaty južným úbočím na rázc. Pod Sedielkom^[3]

Výstupy

Prvý známy výstup bol zaznamenaný 13. augusta 1897. Karol Englisch a jeho matka Antónia na vrchol vystúpili spolu s horským vodcom Jánom Hunsdorferom. Lezci vystupovali žľabom v pravej polovici východnej steny štítu z Veľkej Studenej doliny. Na nižšom Prostrednom Javorovom štíte stáli prví horolezci Július Gretzmacher, Alfred Grosz a Zoltán Votisky 17. augusta 1905. Prvý zimný výstup urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki 9. decembra 1911. Prvý výstup z Javorovej doliny urobili Gyula Komarnicki a Alfred Matin 30. augusta 1908. Už sa nedá zopakovať, lebo v roku 1938, po zrútení masy skál zo severnej steny, sa stratila aj táto cesta.^[5]