Svišťový štít
vrch vo Vysokých Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Svišťový štít[1] (2 382,6 m n. m.[2][3]; poľ. Świstowy Szczyt, nem. Mittelgebirge, maď. Kőzephegység) je rozložitý vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[4] Juhovýchodne stojí Zbojnícka chata.[3]
| Svišťový štít | |
| vrch | |
 Vľavo Divá veža, vpravo trojvrcholový Svišťový štít. | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 382,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′58″S 20°08′51″V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | A. Otto, J. Hunsdorfer |
| - dátum | 1897 |
|
Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Svišťový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
Vrchol bol do roku 1897 nepomenovaný. Prvými návštevníkmi na jeho vrchole boli August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. Nazvali ho Mittel-Gebirge (prostredné pohorie), lebo sa na ňom nachádzajú štyri hrebene. V nemeckej literatúre sa volá Mittelgebirge a v maďarskom jazyku Kőzephegység. Slovenský názov vystihuje jeho polohu nad Svišťovou dolinou. Rovnako znie v poľštine - Świstowy Szczyt.
Poloha
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica a severne Tatranská Javorina.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Studené doliny.[4]
Opis
Svišťový štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Javorovým štítom (2 418 m n. m.), presnejšie medzi Severným Divým sedlom (masívom Divej veže) a Svišťovým sedlom (Hranatou vežou). Je to uzlový bod, z ktorého vybiehajú vedľajšie hrebene. Má tri vrcholy Veľký Svišťový štít juhozápadný je hlavný. Leží najbližšie k Severnému Divému sedlu a od neho vedie bočný hrebeň na Svišťový roh a Svišťové veže. V strede oblúka na hlavnom hrebeni leží Prostredný vrchol. Z neho na juhovýchod pokračuje Svišťový chrbát, v ktorom leží Východný vrchol a tri Svišťové kopy.[6]
Severným smerom sa nachádza vrch Zámky (2 010 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Veľká Javorová veža (2 291 m n. m.), Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Prostredný hrot (2 441 m n. m.), južným Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.) a Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a západným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Litvorový štít (2 423 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.).[3] Severné svahy padajú do Rovienkovej doliny, ktorou voda odteká Rovienkovým potokom do Bielej vody v povodí Dunajca. Rovnakým smerom tečie i voda zo západnej časti masívu, ktorá sa zvažuje do Svišťovej doliny. Južným a východným smerom sa svahy zvažujú do Veľkej Studenej doliny, z ktorej vodu odvádza Studený potok do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier, no tiež hrebeň Belianskych Tatier, Oravské Beskydy, Branisko a vrchy v južnom Poľsku.[8]
Prístup
Svišťový štít je pre turistov prístupný len v sprievode horského vodcu. Nachádza sa na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi, ktoré vedú okolitými dolinami.[4] Hrebeň v blízkom sedle Prielom prekonáva 
modro značený turistický chodník z Litvorovej do Veľkej Studenej doliny a k Zbojníckej chate.[4]
Hoci naň nevedie turistický chodník, je jedným z najľahšie dostupných štítov v Tatrách. Preto je často navštevovaný v lete vysokohorskými turistami a v zime skialpinistami. Výstup je od Zbojníckej chaty. Lezenie ponúka najmä severná stena nad Rovienkovou kotlinou.[6]
Výstupy
Prví na jeho vrchole bol August Otto a horský vodca Ján Hunsdorfer starší 20. júla 1897. V zime si prvý výstup pripísal Gyula Komarnicki 16. februára 1913.[9][10]
Galéria
Svišťový štít nad Zbojníckou chatou.
Zľava Javorový a Svišťový štít.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.