James (Jimmy) Earl Carter, Jr. (* 1. október 1924, Plains, Georgia, USA) je americký politik. Bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 – 1981), 83. guvernérom Georgie (1972 – 1975) a senátorom za Georgiu (1962 – 1966).[1] V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier.
Jimmy Carter | ||||||||
Carter v roku 1978 | ||||||||
39. prezident Spojených štátov | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 20. január 1977 – 20. január 1981 | ||||||||
Viceprezident | Walter Mondale | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1. október 1924 (100 rokov) Plains, Georgia, USA | |||||||
Politická strana | Demokrat | |||||||
Profesia | farmár, dôstojník námorníctva, politik | |||||||
Národnosť | Američan | |||||||
Vierovyznanie | Baptista | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | 4 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jimmy Carter (multimediálne súbory) | ||||||||
V prezidentských voľbách v roku 1976 porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda.
Životopis
Detstvo a mladosť
Narodil sa vo Wise Sanitarium[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici.[3] Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894 – 1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordyovej (1898 – 1983).
Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónií v roku 1635).[4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácií. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution.[6] Carterov praprastarý otec L. B. Walker Carter (1832 – 1874) bojoval v konfederačnej armáde v občianskej vojne.[7]
V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59. najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady.[8][9]
V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).
Prezidentské obdobie
Za jeho najväčšie úspechy sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, ministerstva energetiky a ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, nadviazanie plných diplomatických stykov s Čínou a rokovania o dohode SALT II.
Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.
„ | Nemôžeme byť svetový vodca mieru a súčasne svetovo najväčší výrobca zbraní. | “ |
– Jimmy Carter, vo svojej prezidentskej kampani, 1976[10] |
Carterov politický pád sa začal v novembri 1979, keď sa v Iráne uskutočnila islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby 12. apríla 1980 rozhodol o neúčasti amerických športovcov na XXII. letných olympijských hrách v Moskve.[11]
Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, Carter by mal väčšiu šancu obhájiť prezidentský úrad. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.[12][13][14] Udalosť bola nazvaná Októbrové prekvapenie (October Surprise).
Po odchode z úradu sa Carter začal venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.
Osobný život
Dlhovekosť
20. januára 2017, vo veku 92 rokov, sa Carter stal najdlhšie žijúcim exprezidentom, ktorý sa zúčastnil prezidentskej inaugurácie (40 rokov po svojej vlastnej).[15] Po dvoch rokoch, 22. marca 2019, sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom v histórii, keď prekonal Georgea H. W. Busha, ktorý zomrel v novembri 2018 vo veku 94 rokov a 171 dní. Obaja sa narodili v roku 1924.[16] 1. októbra 2024 sa ako prvý prezident USA dožil 100 rokov.[17]
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.