Ján Štefanec

Ján Štefanec (* 16. jún 1903, Benice (Liptovský Mikuláš) – † 17. marec 1989, Bratislava) bol architekt a vysokoškolský pedagóg.

Ján Štefanec
architekt, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	16. jún 1903 Benice (Liptovský Mikuláš)
Úmrtie	17. marec 1989 (85 rokov) Bratislava
Biografický portál

Rodina

• otec Ján Štefanec
• matka Johanna rodená Dobáková

Životopis

Vyštudoval architektúru na ČVUT v Prahe (1921-1927), Ing. Tvoril v duchu funkcionalizmu, ťažiskom jeho tvorby boli verejné budovy. Navrhol a realizoval budovu Železničnej stanice v Banskej Bystrice (1951). Predseda Spolku slovenských architektov (od roku 1948), neskôr člen Zväzu slovenských architektov. Autor odborných článkov.

Diela

• Kúpalisko tehelné pole v Bratislave. Po obsadení Petržalky Nemeckom v roku 1938, Bratislava stratila mnohé aktívne športové zariadenia. Preto bolo potrebné vybudovať nové. Medzi prvé športové areály v meste patrilo Kúpalisko na Tehelnom poli. Pomerne malé kúpalisko chránila od ulice kulisa nízkych jednoduchých hranolov vstupných stavieb. Pokojnej architektúre dominoval športový bazén zo stupňovitou tribúnou a konštruktivistickou figúrou trojplošinového skokanského mostíka. Kúpalisko bolo postavené v roku 1939.
• Železničná stanica v Banskej Bystrici. Súťaž na železničnú stanicu bola vypísaná v roku 1940. Verejnú súťaž vyhral Ján Štefanec so svojím návrhom. Realizačný projekt bol však upravený a vstupný vestibul tak bol poddimenzovaný. Architektúra stanice vzhľadom na vojnové roky je strohá a je v klasicizujúcom štýle. Budova má symetrickú kompozíciu, ktorá vrcholí v ústrednom objeme staničnej haly obloženej travertínom. Pôsobivý je aj prevýšený vnútorný priestor so železobetónovým kazetovým stropom a vitrážami s motívmi stredoslovenských banských miest.
• Administratívna budova s divadelnou sálou – Malá scéna SND v Bratislave - spolupráca s architektom Jozef Lackom 1943 - 1948. Budova bola realizovaná v priebehu vojny a bola dokončená až v roku 1948. Objekt bol postavený v bloku medzi Dobrovičovou ulicou a Dostojevského radom, pričom tvorí ukončenie súvislého mestského bloku. Budova má neskorofunkcionalistický výraz. Objekt má tri rôzne dlhé i rôzne funkčne diferencované krídla. Bol použitý trojtraktový nosný systém. Forma proporcie a výber materiálov naväzuje na okolitú zástavbu. Hlavné priečelie na Dostojevskom rade je plastickejšie. Dominuje mu rizalit so vstupom kde v súčasnosti v suteréne pôsobí Malá scéna SND.

Ocenenie

• Roku 1974 nositeľ ceny Dušana Jurkoviča

Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• Dulla, M.:Dejiny architektúry 20. storočia, STU, 2002
• časopis Projekt 3/265/1983, autor článku Martin Kusý
• Dulla, M.:Slovenská architektra od Jurkoviča po dnešok, PERFEKT, 2007

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.