InSight
From Wikipedia, the free encyclopedia
InSight bola americká automatická planetárna sonda určená na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu[1]. Časť vedeckého vybavenia poskytli partnerské organizácie z Nemecka (DLR), Francúzska, Španielska či Talianska. Názov sondy je akronym z anglického pomenovania Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport. Sonda mala pôvodne byť vypustená v marci 2016 americkou NASA, avšak po objavení netesnosti francúzskeho experimentu SSEI v decembri 2015 bol štart odložený na apríl / máj 2018, kedy nastalo ďalšie štartovacie okno pre let k Marsu. Štart sondy nakoniec prebehol dopoludnia v sobotu 5. mája 2018. K Marsu sonda mala doletela 26. novembra 2018.
InSight | |
Sonda | |
Model sondy | |
Prevádzkovateľ | NASA / JPL |
---|---|
Hlavní dodávatelia | Lockheed Martin Space Systems |
Družica | Marsu |
Dátum vstupu na orbitu | 26. novembra 2018 |
Dátum štartu | 5. máj 2018, 11:05 UTC |
Nosná raketa | Atlas V 401 |
Kozmodróm | Vandenberg SLC-3E |
Trvanie misie | 2 roky na Marse |
COSPAR ID | 2018-042A (43457) |
Webová stránka | mars.nasa.gov/insight |
Hmotnosť | 358 kg |
Rozmery | 6,0 × 1,56 × 1,0 m |
Energia | 600 W, solar |
Batérie | Li-ion |
Pristátie | |
Teleso | Mars |
Dátum | 26. november 2018 |
Prístroje | |
SEIS | Seismic Experiment for Interior Structure |
HP3 | Heat Flow and Physical Properties Package |
RISE | Rotation and Interior Structure Experiment |
TWINS | Temperature and Winds for InSight |
LaRRI | Laser RetroReflector for InSight |
IDA | Instrument Deployment Arm |
ICC | Instrument Context Camera |
Cieľom misie bolo umiestniť na povrch Marsu stacionárnu sondu, ktorá bola vybavená citlivým seizmometrom umožňujúcim zaznamenávať seizmické vlny Marsu, a sondou na meranie tepelného toku v kôre. Táto dvojica hlavných vedeckých prístrojov by mala pomôcť odhaliť, či je planéta stále geologicky aktívna. Pre pristávací modul sa využila rovnaká technológia, ako bola použitá pre predchádzajúcu americkú sondu Phoenix, ktorá úspešne pristála na povrchu planéty Mars v polárnej oblasti Vastitas Borealis. Cieľom tohto kroku bolo znížiť náklady na vyhotovenie sondy a taktiež zvýšiť úspešnosť sondy použitím už otestovaných technológií. Sonda na povrchu planéty pracovala približne štyri pozemské roky, pričom predpoklady hovorili o dvoch rokoch. Elektrický prúd jej dodávali fotovoltaické články.
Misia bola vybraná na realizáciu v rámci amerického programu Discovery v auguste 2012 ako víťazný návrh. Náklady na misiu boli stanovené v maximálnej výške 425 miliónov amerických dolárov bez zahrnutia ceny štartovacie rakety Atlas V 401. Výroba a riadenie sondy spadalo pod Jet Propulsion Laboratory. Miesto pristátia blízko rovníka bolo v oblasti Elysium Planitia.