Ibráhím I. (osm. tur. ابراهيم, mod. tur. İbrahim; * 5. november 1615, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 18. august 1648, Konštantínopol, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1640 až 1648. Bol synom sultána Ahmeda I. a Kösem Sultán, ktorá bola pôvodom z Grécka a jej pôvodné meno bolo Anastázia.[1]
| Ibráhím I. ابراهيم | |
| 18. sultán Osmanskej ríše | |
 | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Osmanská dynastia |
| Panovanie | 9. február 1640 – 8. august 1648 |
| Korunovácia | 1640 |
| Predchodca | Murad IV. |
| Nástupca | Mehmed IV. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 5. november 1615 Konštantínopol, Osmanská ríša |
| Úmrtie | 18. august 1648 (32 rokov) Konštantínopol, Osmanská ríša |
| Rodina | |
| Manželka |
Hümaşah Sultán (legálna manželka), Turhan Hatice Sultán, Muazzez Sultán, Aşub Sultán, Ayşe Sultán, Mahienver Sultán, Saçbağı Sultán, Şivekar Sultán |
| Otec | Ahmed I. |
| Matka | Kösem Sultán |
| Odkazy | |
 | Ibráhím I. (multimediálne súbory na commons) |
Historikmi z 20. storočia bol tiež často zvaný ako Ibráhím Šialený, kvôli jeho duševnému zdraviu.[2]
Mladosť
Ibrahim sa narodil 5. novembra 1615. Bol synom sultána Ahmeda I. a jeho najobľúbenejšej konkubíny a neskôr legálnej manželky Kösem Sultán. Keď mal dva roky, jeho otec zomrel a novým sultánom sa stal jeho strýko Mustafa I. V tom čase bola Kösem Sultán s jej deťmi (vrátane Ibrahima) poslaná do starého paláca. Po nástupe na trón jeho brata Murada IV. bol uväznený v "Zlatej klietke", čo sa podpísalo na jeho zdraví. Ibrahimovi bratia Şehzade Bayezid, Şehzade Kasım a Şehzade Süleyman boli popravení na príkaz sultána Murada IV., a kvôli tomu sa Ibrahim obával, že nechá popraviť aj jeho. Avšak, po bratovej smrti sa stal sultánom Osmanskej ríše.
Vláda
Nástup na trón
Ibrahim prežil celú svoju mladosť v blízkosti "Zlatej klietky", predtým ako nastúpil na trón po Muradovi IV. v roku 1640. Štyria jeho bratia boli Muradom popravení a Ibrahim teda žil v obavách, že bude ďalší koho zabije. Život mu zachránila Kösem Sultán, matka Ibrahima aj Murada.[3]
Po Muradovej smrti bol Ibrahim jediným žijúcim princom dynastie. Pri prevzatí sultanátu mal podozrenie, že jeho brat žije a chystá naňho pascu. Ibrahim akceptoval trón, až keď uvidel mŕtve telo svojho nebohého brata.
Začiatočné roky pri moci
Na začiatku svojej vlády sa opieral o schopnosti svojho veľkovezíra Kemankeşa Kara Mustafu Pašu, vďaka čomu bola ríša stabilná. V roku 1642 obnovil mier s Rakúskom a počas toho istého roka získal naspäť Azov od Kozákov. Kara Mustafa Paša previedol menovú reformu, skonsolidoval ekonomickú situáciu a znížil počet janičiarov. Ibrahim často kráčal v prestrojení po trhoviskách v Istanbule a nariadil veľkovezírovi, aby napravil všetky problémy, ktoré počas obhliadky uvidel.[4]
Úpadok a kríza
Ibrahima často rozptyľovali opakujúce sa bolesti hlavy a záchvaty fyzickej slabosti, ktoré boli pravdepodobne spôsobené traumou z mladosti.[5] Keďže bol jediným žijúcim mužom osmanskej dynastie, jeho matka Kösem Sultán ho povzbudila, aby sa rozptýlil s harémovými dievčatami a čoskoro splodil troch budúcich sultánov: Mehmeda IV., Süleymana II. a Ahmeda II.
Ibrahim sa dostal pod vplyv obľúbených harémových žien, predovšetkým pod vplyv Şekerpare Hatun a šarlatána Cinci Hocu, ktorí predstierali, že vylieči sultánove fyzické problémy. Ten spolu so svojimi spoločníkmi Silahdar Yusufom Agom a Sultanzade Mehmedom Pašom použil úplatky a nakoniec mal dostatok sily na zabezpečenie popravy veľkovezíra Kara Mustafu Pašu. Cinci Hoca sa stal najvyšším sudcom Anatólie, Yusuf Aga sa stal veľkoadmirálom a Sultanzade Mehmed sa stal veľkovezírom.[6]
V roku 1644 zajali maltézský korzári loď prominentných pútnikov do Mekky. Odkedy piráti zakotvili na Kréte, Kapudan Yusuf Paša povzbudil Ibrahima, aby napadol tento ostrov. Tým pádom sa začala dlhá vojna s Benátkami, ktorá trvala 24 rokov. Benátske lode zvíťazili na celom Egejskom mori, dobyli Tenedos (1646) a zablokovali úžinu Dardanely.
Povýšil osem konkubín na obľúbené miesto haseki (kráľova manželka), udeľujúc každej z nich bohatstvo a pôdu.[7]
Zosadenie a poprava
Masová nespokojnosť bola spôsobená benátskou blokádou úžiny Dardanely - ktorá spôsobila hladomor v hlavnom meste - a uvalením vysokých daní k pokrytiu vojenských výdajov. V roku 1647 veľkovezír Salih Paša, Kösem Sultan a Seyhülislam Abdürrahim Efendi neúspešne naplánovali, aby zosadili sultána a nahradili ho jedným z jeho synov. Salih Paša bol popravený a Kösem Sultán bola vyhostená z harému.
Na ďalší rok došlo k povstaniu janičiarov a členom ulamá. 8. augusta 1648 bol veľkovezír Ahmed Paša uškrtený a roztrhaný na kusy nahnevaným davom, ktorý získal posmrtnú prezývku „Hezarpare“ („tisíc kusov“). V ten istý deň bol Ibrahim zadržaný a uväznený v paláci Topkapı. Kösem dala súhlas zo zosadením jej syna.
Ibrahimov šesťročný syn Mehmed sa stal novým sultánom. Na popravu Ibrahima boli poslaný dvaja kati, z toho jeden Ibrahimovi slúžil. 18. augusta 1648 bol uškrtený. Stal sa druhým zavraždeným sultánom v histórii Osmanskej ríše.
Osobný život
Konkubíny
Ibrahim I. mal osem konkubín:
- Turhan Sultán - prvá Haseki, matka Mehmeda IV.
- Aşub Sultán - druhá Haseki, matka Süleymana II.
- Muazzez Sultán - tretia Haseki, matka Ahmeda II.
- Ayşe Sultán - štvrtá Haseki
- Mahienver Sultán - piata Haseki
- Saçbağı Sultán - šiesta Haseki
- Şivekar Sultán - siedma Haseki
- Hümaşah Sultán - ôsma Haseki, jeho jediná legálna manželka (1647)
Synovia
Ibrahim I. mal deväť synov:
- Mehmed IV. (* 2. január 1642 – † 6. január 1693)
- Süleyman II. (* 15. apríl 1642 – † 22./23. jún 1691)
- Ahmed II. (* 25. február 1643 – † 6. február 1695)
- Şehzade Murad (* 22. marec 1643 – † 16. február 1645)
- Şehzade Selim (* 19. marec 1644 – † Október 1669)
- Şehzade Osman (* August 1644 – † 1646)
- Şehzade Bayezid (* 1. máj 1646 – † August 1647)
- Şehzade Cihangir (* 14. december 1646 – † 1. december 1648)
- Şehzade Orhan (* Október 1648 – † Január 1650)
Dcéry
Ibrahim I. mal tri dcéry:
- Fatma Sultán (* 1642 – † 1657)
- Gevherhan Sultán (* 1642 – † 21. september 1694)
- Beyhan Sultán (* 1645 – † 5. marec 1701)
V populárnej kultúre
Postava Ibrahima I. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály Muhteşem Yüzyıl: Kösem, kde ho ako princa stvárnil Ridvan Aybars Duzey a ako sultána Tugay Mercan.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
