Zoznam sultánov Osmanskej ríše

Sultáni Osmanskej ríše (tur. Osmanlı padişahları), ktorí boli všetci členmi osmanskej dynastie, vládli transkontinentálnej ríši od jej založenia v roku 1299 až po jej zánik v roku 1922. Na jej vrchole, vládla Osmanská ríša územiu od Maďarska na severe po Jemen na juh, a od Alžírska na západe po Irak na východe. Sídlom ríše bol od roku 1280 najprv Söğüt, neskôr Bursa od roku 1323 alebo 1324, Edirne od roku 1363 po jej dobytí Muradom I., a potom Konštantínopol (dnes Istanbul) od roku 1453 po jeho dobytí Mehmedom II.

Thumb — Süleyman I. (vládol 1520 - 1566), najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše

Prvé roky Osmanskej ríše boli predmetom rôznych rozprávaní kvôli ťažkostiam s rozlišovaním skutočnosti od legendy. Ríša vznikla na konci trinásteho storočia a jej prvým vládcom (a menovníkom ríše) bol Osman I. Podľa neskoršieho, často nespoľahlivého osmanského tradovania, bol Osman potomkom kmeňa Kayı z Oghuzských Turkov. Rovnomerná osmanská dynastia, ktorú založil, vydržala šesť storočí za vlády 36 sultánov. Osmanská ríša zanikla v dôsledku porážky ústredných veľmocí, s ktorými sa spojila počas prvej svetovej vojny. Rozdelenie ríše víťaznými spojencami a následná turecká vojna za nezávislosť viedli v roku 1922 k zrušeniu sultanátu a v roku 1922 k zrodu modernej tureckej republiky.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štátna organizácia Osmanskej ríše

Osmanská ríša bola počas väčšiny svojej existencie absolutistickou monarchiou. V druhej polovici 15. storočia sultán sedel na vrchole hierarchického systému a pôsobil v politických, vojenských, súdnych, sociálnych a náboženských kapacitách pod rôznymi názvami. Teoreticky bol zodpovedal iba za Boha a za Božský zákon (islamský شریعت şeriat, v arabčine známy ako شريعة šaría), ktorého bol hlavným vykonávateľom. Jeho nebeský mandát sa prejavil v islamských tituloch, ako napríklad „tieň Boha na Zemi“ (ظل الله في العالم ẓıll Allāh fī'l-ʿalem) a „kalif tváre zeme“ (خلیفه روی زمین Ḫalife-i rū). -yi zemīn). Všetky úrady boli plnené jeho autoritou a každý zákon bol vydaný vo forme dekrétu zvaného firman (فرمان). Bol najvyšším vojenským veliteľom a mal oficiálny titul vo všetkých krajinách. Osman (zomrel 1323/4), syn Ertuğrula, bol prvým vládcom osmanského štátu, ktorý za jeho vlády vytvoril malé kniežatstvo (bejlik) v regióne Bitýnia na hranici Byzantskej ríše.

Po dobytí Konštantínopolu v roku 1453 Mehmedom II. sa osmanskí sultáni začali považovať za nástupcov Rímskej ríše a rímskych cisárov a za kalifov islamu. Osmanskí panovníci, ktorí práve nastúpili na trón, získali Osmanov meč, čo bol dôležitý obrad, ktorý slúžil ako ekvivalent korunovácie európskych panovníkov. Sultán, ktorý nebol opásaný týmto mečom, nemohol zaradiť svoje deti do radu dedenia.

Teoreticky a v zásade boli sultánove právomoci v praxi obmedzené. Politické rozhodnutia museli brať do úvahy názory a postoje dôležitých členov dynastie, byrokratických a vojenských zariadení, ako aj náboženských vodcov. Začiatkom posledných desaťročí šestnásteho storočia sa úloha osmanských sultánov vo vláde ríše začala znižovať v období známom ako Transformácia Osmanskej ríše.

Konštitucionalizmus vznikol za vlády Abdülhamida II., ktorý sa tak stal posledným absolútnym vládcom ríše a jeho neochotným prvým ústavným panovníkom.

Viac informácií Por., Sultán ...

Por.	Sultán	Portrét	Vládol od	Vládol do	Tugra	Poznámky
Rozmach Osmanskej ríše (1299 – 1453)
1.	Osman I. ĠĀZĪ (Bojovník)		cca. 1299	cca. 1326	—	Syn Ertuğrula Beja a neznámej ženy. Vládol do svojej smrti.
2.	Orhan I. ĠĀZĪ (Bojovník)		cca. 1326	1362		Syn Osmana I. a Malhun Hatún. Vládol do svojej smrti.
3.	Murad I. SULTÂN-I ÂZAM (Najvýnimočnejší sultán) HÜDAVENDİGÂR (Oddaný Bohu) ŞEHÎD (Mučeník)		1362	15. jún 1389		Syn Orhana I. a Nilüfer Hatún. Vládol do svojej smrti. Bol zabitý na bojisku počas Bitky na Kosovom poli dňa 15. júna 1389.
4.	Bayezid I. SULTÂN-I RÛM (Sultán Rímskej ríše) YILDIRIM (Divoch)		15. jún 1389	20. júl 1402		Syn Murada I. a Gülçiçek Hatún. Bol zajatý na bojisku počas Bitky pri Ankare (de facto koniec vlády); Zomrel v zajatí v Akşehire dňa 8. marca 1402.
Osmanské interregnum (20. júl 1402 – 5. júl 1413)
—	İsa Çelebi Spolu-sultán Anatólie		1403–1405 (Sultán územia západnej Anatólie)	1406	—	Po Bitke pri Ankare dňa 20. júla 1402 porazil Musu Çelebiho a mal kontrolu nad územím západnej Anatólie ríše na približne dva roky. Prehral boj nad Mehmedom Çelebim v bitke pri Ulubate v roku 1405. Bol zavraždený v roku 1406.
—	Emir (Princ) Süleyman Çelebi Prvý sultán Rumélie		20. júl 1402	17. február 1411		Získal titul sultána Rumélie pre európsku časť ríše, krátko po osmanskej porážke v bitke pri Ankare 20. júla 1402. Bol zavraždený dňa 17. februára 1406.
—	Musa Çelebi Druhý sultán Rumélie		18. február 1411	5. júl 1413	—	Získal titul sultána Rumélie pre európsku časť ríše dňa 18. februára 1411, hneď po smrti Süleymana Çelebiho. Bol zabitý 5. júla 1413 vojskami Mehmeda Çelebiho v bitke pri Çamurlu neďaleko Samokova v Bulharsku.
—	Mehmed Çelebi Sultán Anatólie		1403–1406 (Sultán územia východnej Anatólie) 1406–1413 (Sultán Anatólie)	5. júl 1413	—	Získal kontrolu nad východnou časťou Anatólie ako spolu-sultán hneď po porážke v Bitke pri Ankare 20. júla 1402. Porazil Musu Çelebiho v bitke pri Ulubate v roku 1405. Po smrti İsu Çelebiho v roku 1406 sa stal jediným vládcom Anatolského územia Osmanskej ríše. Po smrti Musu Çelebiho dňa 5. júla 1413 získal osmasnký trón ako sultán Mehmed chán.
Pokračovanie sultanátu
5.	Mehmed I. ÇELEBİ (Prívetivý)		5. júl 1413	26. máj 1421		Syn Bayezida I. a Devlet Hatún. Vládol do svojej smrti.
—	Mustafa Çelebi Tretí sultán Rumélie	—	Január 1419	Máj 1422	—	Syn Bayezida I. Popravený Muradom II.
6.	Murad II. KOCA (Veľký) Ghazavat-ı Sultan		25. jún 1421	1444		Syn Mehmeda I. a Emine Hatún. Abdikoval z vlastnej vôle v prospech svojho syna Mehmeda II.
7.	Mehmed II. FĀTİḤ (Dobyvateľ)		1444	1446		Syn Murada II. a Hüma Hatún. Vzdal sa trónu pre svojho otca po tom, čo ho požiadal o návrat k moci, spolu s rastúcimi hrozbami janičiarov.
(6).	Murad II. KOCA (Veľký)		1446	3. február 1451		Druhá vláda; Nútený vrátiť sa na trón po povstaní janičiarov; Vládol do svojej smrti.
Rast Osmanskej ríše (1453 – 1550)
(7).	Mehmed II. KAYSER-İ RÛM (Caesar Rímskej ríše) FĀTİḤ (Dobyvateľ)		3. február 1451	3. máj 1481		Druhá vláda; Dobyl Konštantínopol v roku 1453. Vládol do svojej smrti.
8.	Bayezid II. VELÎ (Svätý)		19. máj 1481	25. apríl 1512		Syn Mehmeda II. a Gülbahar Sultán. Abdikoval. Zomrel neďaleko Didymoteicha 26. mája 1512.
—	Cem Sultán		28. máj 1481	20. jún 1481		Syn Mehmeda II. Získal titul Cem bin Mehmed chán. Zomrel v exile.
9	Selim I. YAVUZ (Hrozný) Hadim'ul Haramain'ish-Sharifain (Služobník Mekky a Mediny)		25. apríl 1512	21. september 1520		Syn Bayezida II. a Gülbahar Hatún. Vládol do svojej smrti.
10.	Süleyman I. MUHTEŞEM (Veľkolepý) alebo KANÛNÎ (Zákonodarca)		30. september 1520	6. september 1566		Syn Selima I. a Ayşe Hafsa Sultán Vládol do svojej smrti.
Transformácia Osmanskej ríše (1550 – 1700)
11.	Selim II. SARI (Blond) Fatih Cyprus (Dobyvateľ Cyprusu) Sarhoş (Opilec)		29. september 1566	21. december 1574		Syn Süleimana I. a Hürrem Sultan; Vládol do svojej smrti.
12.	Murad III. Dindar (Pobožný)		22. december 1574	16. január 1595		Syn Selima II. and Nurbanu Sultan; Vládol do svojej smrti.
13.	Mehmed III. ADLÎ (Spravodlivý)		16. január 1595	22. december 1603		Syn Murada III. a Safiye Sultán Vládol do svojej smrti.
14.	Ahmed I. BAḪTī (Šťastný)		22. december 1603	22. november 1617		Syn Mehmeda III. and Handan Sultán; Vládol do svojej smrti.
15.	Mustafa I. DELİ (Šialený)		22. november 1617	26. február 1618		Syn Mehmeda III. and Halime Sultán; Bol zosadený kvôli jeho duševnej nestabilite v prospech svojho mladého synovca Osmana II..
16.	Osman II. GENÇ (Mladý) ŞEHÎD (Mučeník)		26. február 1618	19. máj 1622		Syn Ahmeda I. a Mahfiruz Hatún; Zosadený janičiarskou vzburou 19. mája 1622. Zavraždený 20. mája 1622 veľkovezírom Kara Davudom Pašom.
(15).	Mustafa I. DELİ (Šialený)		20. máj 1622	10. september 1623		Druhá vláda; Vrátil sa na trón po zavraždení jeho synovca Osmana II.. Zosadený pre jeho zlé duševné zdravie až do svojej smrti v Istanbule dňa 20. januára 1639.
17.	Murad IV. SAHİB-Î KIRAN Dobyvateľ Bagdadu ĠĀZĪ (Bojovník)		10. september 1623	8. február 1640		Syn Ahmeda I. and Kösem Sultán. Vládol do svojej smrti.
18.	Ibrahim I. DELİ (Šialený) Dobyvateľ Kréty ŞEHÎD		9. február 1640	8. august 1648		Syn Ahmeda I. and Kösem Sultán. Zosadený 8. augusta 1648. Uškrtený v Istanbule dňa 18. augusta 1648.
19.	Mehmed IV. AVCI (Lovec) ĠĀZĪ (Bojovník)		8. august 1648	8. november 1687		Syn Ibrahima a Turhan Sultán; Zosadený 8. novembra 1687 počas osmanskej porážky v druhej bitke pri Moháči; Zomrel v Edirne 6. januára 1693.
20.	Süleyman II. ĠĀZĪ (Bojovník)		8. november 1687	22. jún 1691		Syn Ibrahima a Aşub Sultán; Vládol do svojej smrti.
21.	Ahmed II. ḪĀN ĠĀZĪ (Bojovný princ)		22. jún 1691	6. február 1695		Syn Ibrahima a Muazzez Sultán; Vládol do svojej smrti.
22.	Mustafa II. ĠĀZĪ (Bojovník)		6. február 1695	22. august 1703		Syn Mehmeda IV. a Gülnuş Sultán; Zosadený 22. augusta 1703 počas janičiarského povstania. Zomrel v Istanbule 8. januára 1704.
Stagnácia a reformy Osmanskej ríše (1700 – 1827)
23.	Ahmed III. Sultán éry tulipánov ĠĀZĪ (Bojovník)		22. august 1703	1. október 1730		Syn Mehmeda IV. a Gülnuş Sultán; Zosadený v dôsledku janičiarského povstania vedeného Patronom Halilom; Zomrel 1. júla 1736.
24.	Mahmud I. ĠĀZĪ (Bojovník) KAMBUR (Hrbáč)		2. október 1730	13. december 1754		Syn Mustafu II. a Salihy Sultán; Vládol do svojej smrti.
25.	Osman III. SOFU (Zbožný)		13. december 1754	30. október 1757		Syn Mustafu II. a Şehsuvar Sultán; Vládol do svojej smrti.
26.	Mustafa III. YENİLİKÇİ (Prvý inovátor)		30. október 1757	21. január 1774		Syn Ahmeda III. a Mihrişah Kadın; Vládol do svojej smrti.
27.	Abdülhamid I. Abd ūl-Hāmīd (Boží služobník) ISLAHATÇI (Zlepšovač) ĠĀZĪ (Bojovník)		21. január 1774	7. apríl 1789		Syn Ahmeda III. a Şermi Kadın; Vládol do svojej smrti.
28.	Selim III. BESTEKÂR (Skladateľ) ŞEHÎD (Mučeník)		7. apríl 1789	29. máj 1807		Syn Mustafu III. a Mihrişah Sultán; Zosadený janičiarmi vedenými Kabakçı Mustafom proti jeho reformám; Bol zavraždený v Istanbule 28. júla 1808 na príkaz osmanského sultána Mustafu IV.
29.	Mustafa IV.		29. máj 1807	28. júl 1808		Syn Abdülhamida I. a Sineperver Sultán; Zosadený povstaním pod vedením Alemdar Mustafu Pašu; Bol popravený v Istanbule 17. novembra 1808 na príkaz osmanského sultána Mahmuda II..
Modernizácia Osmanskej ríše (1827 – 1908)
30.	Mahmud II. İNKILÂPÇI (Reformátor) ĠĀZĪ (Bojovník)		28. júl 1808	1. júl 1839		Syn Abdülhamida I. a Nakşidil Sultán; V roku 1826 rozpustil janičiarský oddiel. Vládol do svojej smrti.
31.	Abdülmecid I. TANZİMÂTÇI (Silný reformátor alebo Obhajca reorganizácie) ĠĀZĪ (Bojovník)		1. júl 1839	25. jún 1861		Syn Mahmuda II. a Bezmiâlem Sultán; Vládol do svojej smrti.
32.	Abdülaziz BAḪTSIZ (Nešťastník) ŞEHĪD (Mučeník)		25. jún 1861	30. máj 1876		Syn Mahmuda II. a Pertevniyal Sultán; Zosadený jeho ministerstvom; O päť dní neskôr bol nájdený mŕtvy (samovražda alebo vražda).
33.	Murad V.		30. máj 1876	31. august 1876		Syn Abdülhamida I. a Şevkefza Kadın; Zosadený pre jeho mentálnu poruchu Na príkaz sa zdržiaval v paláci Çırağan, kde zomrel 29. augusta 1904.
34.	Abdülhamid II.		31. august 1876	27. apríl 1909		Syn Abdülhamida I. a Tirimüjgan Kadın; Zosadený 13. apríla 1909. Zomrel 10. februára 1918.
35.	Mehmed V. REŞÂD (Rashād) (Skutočný sledovateľ cesty)		27. apríl 1909	3. júl 1918		Syn Abdülhamida I. a Gülcemal Kadın; Vládol do svojej smrti.
36.	Mehmed VI.		4. júl 1918	1. november 1922		Syn Abdülhamida I. a Gülüstü Hanım; Sultanát bol zrušený; 17. novembra 1922 opustil Istanbul 16. mája 1926 zomrel vo vyhnanstve v Sanremo v Taliansku.
Kalif pod republikou (1. november 1922 – 3. marec 1924)
—	Abdülmecid II.		18. november 1922	3. marec 1924	—	Syn Abdülaziza a Hayranidil Kadın; Vyhostený po zrušení kalifátu; Zomrel v Paríži 23. augusta 1944.