From Wikipedia, the free encyclopedia
Husľový koncert e mol, Op. 64 je dielo nemeckého skladateľa Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.
Mendelddohn-Bartholdy dielo komponoval pre huslistu Ferdinanda Davida, ktorému dopomohol aj k miestu prvého huslistu v Gewandhaus Orchestra, kde Mendelssohn-Bartholdy pôsobil ako šéfdirigent. Hoci dal Davidovi v roku 1838 prísľub, že dielo skomponuje počas nasledujúcej zimy, nakoniec ho dokončil až o šesť rokov neskôr. Dôvodom bolo hlavne neúspešné obdobie skladateľovho života. Mendelssohn-Bartholdy bol totiž požiadaný o odchod z kráľovského dvora, kde bol predtým povolaný do služieb vizionárského panovníka Fridricha Viliama IV. Netrpezlivého Davida v liste utešoval slovami, že na neho nemôže tlačiť, ak sa chce dočkať brilantného kúsku. Korešpondencia medzi týmito dvomi trvala počas celej doby komponovania koncertu a pre Mendelssohna-Bartholdyho mala význam hlavne kvôli pripomienkam Davida týkajúcich sa technikých aspektov diela. Partitúra bola dokončená v septembri 1844 a premiéra sa uskutočnila v marci roku 1845 v Lipsku. Skladateľ sa jej kvôli chorobe nemohol zúčastniť a tak orchester po boku Davida dirigoval dánsky skladateľ Niels Gade.
Mendelssohnov svieži koncert prináša mnohé inovácie, ktoré sa neskôr v žánri sláčikových koncertov udomácnili – expozícia témy najskôr sólovým nástrojom a až potom orchestrom, zaradenie kadencie ešte pred reprízu, či spoločný tematický materiál úvodnej a záverečnej vety. Dielo má vynikajúci sólový part a stalo sa prototypom romantického husľového koncertu, na ktorý neskôr nadväzovali ďalší skladatelia, ktorí však často bohužiaľ tvorili iba jeho plagiáty.
Prvá veta koncertu vychádza zo sonátovej formy . Husle vstupujú do skladby hneď v druhom takte vášnivou a priebojnou melódiou hlavnej témy:
Melódiu po nich zopakuje orchester, na ktorý nadväzujú znovu husle s akýmsi dodatkom hlavnej témy. Kontrastne pokojnú vedľajšiu tému uvedú drevené dychové nástroje a následne je exponovaná sólovým nástrojom. Prevedenie vychádza prevažne však z hlavnej témy a vyústi do kadencie, ktorú skladateľ netradične zaradil ešte pred reprízu. Tá sa sa začne mohutným vstupom orchestra ktorý zopakuje v základnom tvare hlavnú tému. Zvyšok reprízy je už poňatý veľmi voľne a patrí husliam, ktoré ornamentálne rozvíjajú základné melodické prvky skladby. Vetu zakončuje kóda, z jej posledného taktu vychádza dlhý tón B fagotu, ktorý takýmto spôsobom premosťuje prvú vetu s nasledujúcou.
Z tónu B prechádza fagot na tón C, čím moduluje do tóniny C-dur, v ktorej je napísaná druhá veta. Po krátkej orchestrálnej príprave husle exponujú hlavnú tému:
Veta má lyrický charakter, s búrlivejšou pasážou v a-mol v strednej časti. Po nej sa však vracia pôvodná téma, v ktorej je časť pokojne ukončená.
Záverečná veta je skomponovaná veľmi dôvtipne a má v sebe prvok prekvapenia. Otvárajú ju husle s elegickou melódiou odvodenej z hlavnej témy prvej vety, v tempe Allegretto non troppo. Už po štrnástich taktoch však orchester s dominanciou plechových dychových nástrojov zahrá krátky predel a tempo sa zrýchľuje na Allegro molto vivace. Husle akoby postupne ožívajú a razantne nastupujú so živou hlavnou témou:
Nasleduje vedľajšia téma a rýchly tanečný vír, ktorý sa vystupňuje hlavne v závere skladby. Po krátkej kadencii prichádza brilantná kóda, ktorá skladbu uzatvára.
Husľový koncert Mendelssohna-Bartholdyho patrí medzi jeho najčastejšie uvádzané diela. Už od čias vzniku tvorí jeden z pileirov husľového repertoáru a patrí medzi 5 najznámejších diel svojho druhu.
Allegro molto appasionato | |
Andante | |
Allegretto non troppo-Allegro molto vivace | |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.