Hrabová Roztoka
obec na Slovensku v okrese Snina From Wikipedia, the free encyclopedia
obec na Slovensku v okrese Snina From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Hrabová Roztoka je obec na Slovensku v okrese Snina. Leží v horskom prostredí na východnom svahu Vihorlatských vrchov v nadmorskej výške 410 m n. m.
Hrabová Roztoka | |
obec | |
Chrám sv. Bazila veľkého | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Hrabový potok |
Nadmorská výška | 410 m n. m. |
Súradnice | 48°52′45″S 22°18′04″V |
Rozloha | 7,45 km² (745 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 50 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 6,71 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1568[3] |
Starosta | Darina Labaničová[4] (HLAS-SD, SME RODINA) |
PSČ | 067 73 (pošta Ubľa) |
ŠÚJ | 520217 |
EČV (do r. 2022) | SV |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
Wikimedia Commons: Hrabová Roztoka | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Prvýkrát sa obec spomína v roku 1568. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr Klobusiczkovcom. Tunajšie sídlisko založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v polovici 16. storočia na území humenského panstva. V roku 1600 bolo v dedine 7 valašských domov a dom šoltýsa. Malou obcou zostala Hrabová Roztoka aj neskôr. Ešte v roku 1715 v nej žilo 7 poddanských domácností, avšak v roku 1720 bolo sídlisko opustené[3], neskôr však obnovené. Obnovená obec sa rýchlo zväčšovala. V roku 1828 mala 28 domov a 181 obyvateľov. Z druhej polovice 18. storočia pochádza obecná pečať, na ktorej je vyobrazený dom, o ktorý je opretý rebrík.
V obci sa nachádza barokový gréckokatolícky chrám sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Neďaleko neho bol vybudovaný pravoslávny chrám zasvätený svätému Vladimírovi.