Hlbokomorská priekopa
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hlbokomorská priekopa je dlhá a zároveň úzka topografická depresia na morskom dne. Priekopy sú najhlbšie miesta na Zemi. Je to topografický prejav subdukčných zón.
Anglický termín trench (trenč) používaný pre pomenovanie hlbokomorských priekop, použil prvýkrát James Johnstone v roku 1923. Termín pre pomenovanie dlhých priehlbín v zemskej kôre mal byť obdobou anglického pojmu označujúcim zákopy, známe hlavne po prvej svetovej vojne.[1]
Hlbokomorské oceánske priekopy vznikajú pri strete dvoch litosférických platní, konkrétne pri podsúvaní jednej platne pod druhú. Paralelne s nimi sa vyskytujú vulkanické ostrovné oblúky (príp. reťaze vulkanických pohorí) vo vzdialenosti asi 200 km od priekopy. Priekopy obvykle poklesávajú 3 až 4 km pod oceánske dno. Najhlbšie miesto je Challengerská priehlbina v Mariánskej priekope – 10 911 m pod hladinou mora.