![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/67/HR-diag-no-text-2.svg/langsk-640px-HR-diag-no-text-2.svg.png&w=640&q=50)
Hertzsprungov-Russellov diagram
From Wikipedia, the free encyclopedia
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou hviezdy. Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom.
Hertzsprungov-Russellov diagram je sústava pravouhlých súradníc v rovine. Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. Jedným je hľadisko pozorovateľa, ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní. Druhý, pohľad teoretika, zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov.
Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou.
H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a7/HRDiagram.sk.gif)
Pohľad na diagram odhaľuje, že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále, vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné), nazývanej hlavná postupnosť. Hlavná postupnosť je tiež označovaná rímskou číslicou V. Na hlavnej postupnosti ostávajú hviezdy 90% obdobia svojho života a všetky spaľujú ľahký vodík na hélium. Vľavo dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov. Sú to vyhasínajúce degenerované jadrá hviezd s nízkou svietivosťou. Nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. Červení nadobri predstavujú záverečné vývojové štádiá hviezd hlavnej postupnosti a v ich jadrách je typické spaľovanie hélia na uhlík a kyslík. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1, čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5. Mimo týchto vymedzených oblastí sa hviezdy nachádzajú len vtedy, ak práve z hľadiska vývoja prechádzajú do inej oblasti.
Slnko sa v tomto diagrame nachádza v blízkosti stredu, na hlavnej postupnosti. Hviezdy s najväčšou absolútnou magnitúdou ako napríklad Rigel alebo Deneb sa nachádzajú v ľavom hornom rohu, málo žiarivé hviezdy ako Proxima Centauri alebo Barnardova hviezda v pravom spodnom rohu.