From Wikipedia, the free encyclopedia
Helmut Walcha (celé meno: Helmut Arthur Emil Walcha[1]; * 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista, čembalista a hudobný skladateľ. Vo svojej dobe patril k „najvýznamnejším interpretom organovej a čembalovej tvorby J. S. Bacha“.[2]
Helmut Walcha | |
---|---|
Základné informácie | |
Narodenie | 27. október 1907 Lipsko |
Úmrtie | 11. august 1991 (83 rokov) Frankfurt nad Mohanom |
Žáner | klasická hudba |
Hrá na nástrojoch | organ, čembalo |
Roky pôsob. | 1924-1981 |
Vydavateľstvá | Deutsche Grammophon |
Helmut Walcha narodil v Lipsku 11. augusta 1907. Ako pätnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku a tak sa stal najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Ramina v kostole sv. Tomáša v Lipsku.[1] Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.[3] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972,[4] celkový počet jeho študentov za celú dobu pedagogického pôsobenia bolo okolo 200.[5]
Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1944[5] do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom na kardiopulmonárne zlyhanie srdca.[6] Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.
Walcha oslepol ako šestnásťročný[7][3] alebo sedemnásťročný[5] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.[4] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne.
Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.[8]
Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);[3] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.[7]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.[9]
Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.[3] V roku máji 1981 sa na poslednom koncerte definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou, „stále na vrchole svojich síl“.[5]
Okrem koncertovania, pedagogickej činnosti a nahrávania sa venoval aj komponovaniu: zložil 25 chorálových prelúdií a pripravil na vydanie organové koncerty Händela.[1]
Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.