Harappská kultúra
From Wikipedia, the free encyclopedia
Harappská kultúra (iné názvy: harappská civilizácia, (kultúra) Harappa, kultúra/civilizácia povodia/poriečia/údolia Indusu, kultúra/civilizácia povodia/poriečia/údolia rieky Indus, protoindická kultúra/civilizácia, induská kultúra/civilizácia; nesprávne je namiesto slova "Indusu" slovo "Indu") bola staroveká kultúra nachádzajúca sa v povodí rieky Indus, prvá známa mestská kultúra na Indickom polostrove.[1] Zaberala veľkú časť dnešného Pakistanu (predovšetkým Sindh, Pandžáb a Balúčistan) a severozápadnú Indiu (hlavne Gudžarát, Harijánu, Pandžáb a Radžastan), niektoré pozostatky harappskej kultúry však boli objavené aj v ďalších oblastiach. Začiatky harappskej kultúry siahajú do 2. polovice 4. tisícročia pred Kr. Jednotlivé periodizácie kultúry poriečia Indusu sa líšia, Jonathan M. Kenoyer kladie jej vrcholné obdobie do rozmedzia rokov 2600 – 1900 pred Kr. Potom začala harappská civilizácia upadať, najpravdepodobnejšie v dôsledku klimatických zmien, ktoré mali priamy vplyv na poľnohospodárstvo a hospodárstvo. V polovici 2. tisícročia zanikla, je možné, že na jej konci mal podiel aj príchod indoeurópskych kmeňov.
Prvé archeologické prieskumy v oblasti protoindickej kultúry boli uskutočnené až v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na to, že sa o harappskej civilizácii nedochovali zmienky v žiadnych dosiaľ neobjavených záznamoch, sú teórie o harappskej kultúre väčšinou špekulácie a dohady založené iba na poznatkoch a objavoch archeológov.[2] Hlavnými centrami protoindickej kultúry boli hlavne Mohendžodaro, ktoré je dnes súčasťou kultúrnych pamiatok svetového dedičstva UNESCO, a Harappa. Ďalšími dôležitými centrami boli napr. Lóthal, Amrí, Kót Dídží a Naušahro.
Harappania poznali odlievanie bronzu aj medi, živili sa prevažne poľnohospodárstvom. Nie je jasné, ku ktorej jazykovej rodine patrili, väčšinou sa uvažuje o drávidskom či indoeurópskom jazyku. Do dnešnej doby sa mimo pozostatkov mestských stavieb dochovalo množstvo menších umeleckých a úžitkových predmetov, častými objavmi sú malé pečatiace znaky pripomínajúce písmo. Toto písmo či symbolický systém je známy ako harappské písmo a dodnes nebolo rozlúštené. Harappania udržovali obchodné styky s Mezopotámiou a podľa objavu prístavných dokov v Lóthale sa predpokladá, že obchod prebiehal aj námornou cestou.