Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568, predstavovali súhrn ozbrojených výprav, ťažení a bitiek a to medzi rakúskymi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou, ktoré prebiehali na území terajšieho Chorvátska, Maďarska, časti Sedmohradska ako aj južného Slovenska počnúc Bitkou pri Moháči až do uzavretia Drinopolského mieru dňa 17. februára roku 1568. Počas celého obdobia samotných výbojov sa jasne ukázalo, že osmanské výboje v Uhorsku znamenali spočiatku snahu Osmanskej ríše dobyť Viedeň ako sídlo Ferdinanda Habsburského, sídla sultánovho najväčšieho súpera lenže bez úspechu. Z vojenského hľadiska dali ozbrojené výpravy Osmanskej ríše jasne najavo, že sila jej armád nie je natoľko silná, že by dokázala úspešne napredovať na bojovom poli v strednej Európe presne tak, ako na Balkánskom polostrove.[1]:202, 203
Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568) | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Osmanských vojen v Európe | |||||||
Obliehanie Jágru v roku 1552 | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Habsburská monarchia Uhorské kráľovstvo Krajiny českej koruny Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868) |
Osmanská ríša Sedmohradské kniežatstvo Krymský chanát | ||||||
Velitelia | |||||||
Ľudovít II. Jagelovský Ferdinand I. Habsburský Maximilián II. Habsburský Ján Katzanier Viliam Rogendorff Mikuláš zo Salmu Mikuláš Jurišič Mikuláš IV. Zrínsky |
Sulejman I. Ján I. Ján II. Žigmund Zápoľský Selim II. | ||||||