![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0c/H.D._in_Tendencies_in_Modern_American_Poetry%252C_1917_-_cropped.jpg/640px-H.D._in_Tendencies_in_Modern_American_Poetry%252C_1917_-_cropped.jpg&w=640&q=50)
H.D.
From Wikipedia, the free encyclopedia
H.D., vlastným menom Hilda Doolittle (* 10. september 1886, Bethlehem, Pensylvánia, Spojené štáty – † 27. september 1961, Zürich, Švajčiarsko) bola americká poetka, románopiskyňa a autorka memoárov, členka skupiny imagistov, ktorí predstavovali významný umelecký trend v americkej básnickej renesancii v prvých dvoch dekádach 20. storočia.[1] Tento básnický prúd vytvorila spolu s Ezrom Poundom a Richardom Aldingtonom.
Hilda Doolittle | |
![]() | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | H.D. |
Narodenie | 10. september 1886 |
Bethlehem, Pensylvánia, Spojené štáty | |
Úmrtie | 27. september 1961 (75 rokov) |
Zürich, Švajčiarsko | |
Národnosť | americká |
Zamestnanie | poetka |
Manžel | Richard Aldington |
Partner | Bryher |
Deti | Frances Perdita Aldington |
Dielo | |
Žánre | poézia |
Literárne hnutie | imagizmus |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | H.D. (plné texty diel autora) |
![]() | H.D. (multimediálne súbory na commons) |
Od roku 1916 vykonávala editorskú činnosť v časopise Egoist. Jej poézia bola publikovaná v English Review a Transatlantic Review. Počas prvej svetovej vojny trpela smrťou svojho brata a rozvodom s básnikom Richardom Aldingtonom. Tieto udalosti poznačili jej ďalšiu tvorbu. Glenn Hughes, odborník na imagizmus napísal, že „z jej básní kričí jej osamelosť“. H.D. mala hlboký záujem o antickú grécku literatúru a jej tvorba často obsahuje výpožičky z gréckej mytológie a klasických básnikov, ako aj prírodné výjavy a objekty, ktoré často používa pre vyjadrenie pocitov a nálad.
V roku 1930 sa spriatelila so Sigmundom Freudom a stala sa jeho pacientkou, aby jej pomohol pochopiť jej bisexualitu. Bola už raz vydatá a mala viacero heterosexuálnych i homosexuálnych vzťahov. Stala sa ikonou vo feministickom hnutí aj medzi zástancami práv homosexuálov. Jej básne, hry, listy a eseje boli republikované v rokoch 1970 až 1980.