Geralt z Rivie

Geralt z Rivie (poľ. Geralt z Rivii) je fiktívna postava a protagonista série krátkych príbehov a románov Zaklínač od poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského, ako aj hlavná postava adaptovanej videohry.

Geralt z Rivie
Základné informácie
Herec	Henry Cavill
Prvý výskyt	Zaklínač (1986)
Posledný výskyt	O Víne a krvi datadisk
O postave
Prezývka	Mäsiar z Blavikenu
Pohlavie	Muž
Druh bytosti	mutant
Povolanie	Zaklínač
Rodina	Visenna (matka)

Fiktívna biografia

Geralt, ústredný charakter, je zaklínač. Krátko po narodení bol Geralt nútený (podľa zákona prekvapenia) absolvovať tréning a nakoniec sa stal zaklínačom v Kaer Morhen - pevnosti zaklínačskej školy Vlka. Geralt prežil početné mutácie (spolu s extra mutáciami), vďaka čomu získal prakticky nadľudské fyzické a duševné schopnosti s minimálnymi vedľajšími účinkami. Odolal "zmenám", ktoré priniesla Skúška tráv lepšie ako väčšina, čo povzbudilo jeho tvorcov k vykonaniu ešte nebezpečnejších experimentálnych postupov na ňom. To spôsobilo, že stratil všetku pigmentáciu tela. Kvôli svojej bledej koži a bielym vlasom je známy aj v staršej reči ako "Gwynbleidd", teda "Biely Vlk".

Napriek svojmu menu, Geralt nepochádza z Rivie (aj keď sa naučil napodobňovať riviánsky prízvuk); mladí zaklínači boli povzbudení, aby si vytvorili priezviská pre pána Vesemíra, aby ich mená zneli dôveryhodnejšie. Kedysi tvrdil, že jeho prvou voľbou bol Geralt Roger Eric du Haute-Bellegarde, ale Vesemir to odmietol ako hlúpe a prehnané. Je však možné, že Geralt urobil takýto nárok iba na zosmiešnenie príliš dlhých mien typických pre šľachtu - konkrétne jeho priateľov Regisa (ktorého celé meno je Emiel Regis Rohellec Terzieff-Godefroy) a Cahira (ktorého celé meno je Cahir Mawr Dyffryn aep Ceallach), ktorí boli v tom momente prítomní.

Po absolvovaní zaklínačského tréningu dostal Vlčí medailón (symbol Kaera Morheena) a pustil sa do sveta na svojom koňovi zvanom Klebietka (toto meno dal každému koňovi, ktorého vlastnil), aby sa stal zabijakom monštier.

Aj keď Geralt neveril v osud, nevedomky požiadal o nenarodené dieťa princeznej Pavetty a jej manžela Dunnyho ako odmenu za svoje služby tým, že sa odvolával na "zákon prekvapenia" (zákon, ktorý hovorí, že ak nie je možné platiť za služby zaklínačov, zaklínač má nárok na niečo, čo dlžník ešte nevie, že má). Dieťa sa ukázalo byť dievčaťom, Ciri (inak známe ako Ziri prichádzajúce od staršieho slova reči Zireael znamenajú hlt). Nevzal ju, lebo ženy nemôžu byť zaklínačky. Avšak osud alebo slepá náhoda spôsobila, že Geralt a Ciri prekrížili svoje cesty trikrát a po smrti jej babičky, kráľovnej Calanthe, sa Geralt začne starať o dievča a začne ju milovať ako svoju vlastnú dcéru.

Geraltovou životnou láskou sa stane čiernovlasá čarodejnica Yennefer.

Na konci ságy Zaklínač zoberie s Yennefer na ostrov Ciri.

Geraltov príbeh pokračuje vo videohrách (Zaklínač, Zaklínač 2: Vrahovia kráľov a Zaklínač 3: Divoký hon). Geralt sa vráti k životu bez spomienok na detaily jeho náhleho opätovného objavenia a po tom, čo bol od Yennefer zachytený Divoký hon, ponúkol sa za svoju slobodu. Znovu ho zachráni Ciri a zostane zranený a bez spomienky na svoju minulosť v lese pri Kaere Morhene. Je zachránený poslednými zostávajúcimi zaklínačmi na svete a vzatý späť na Kaer Morhen. Sapkowski uviedol, že hry sú svojím vlastným dielom a že ich nemožno považovať za "alternatívnu verziu", ani za pokračovanie, "pretože to o Geraltovi dokáže povedať len tvorca, Andrzej Sapkowski."^[1]

Literárna analýza a uznanie

Geralt je v deväťdesiatych rokoch 20. storočia popísaný ako symbol neoliberálnej antipolitiky poľskej ľudovej kultúry. Je profesionálom, vykonáva svoje povinnosti a nechce sa zapojiť do "malých rozbrojov" súčasnej politiky.^[2] Marek Oramus porovnal Geralta s Raymondom Chandlerom podpisovým charakterom Philipom Marlowom.^[3] V roku 2012 ho GamesRadar zaradil ako 50. najlepšie hrdinu v histórii videohier.^[4]

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku ang. wiki na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Referencie

1. Purchese, Robert (7 November 2012). "Ever wondered what the author of The Witcher books thinks about the games?". Eurogamer. Retrieved 22 October2015.
2. Péter Apor (2008). Past for the eyes: East European representations of communism in cinema and museums after 1989. Central European University Press. p. 198. ISBN 9789639776050. Retrieved 28 May 2011.
3. (in Polish) Marek Oramus. "Jedynie słuszny wizerunek wiedźmina" Archivované 2011-08-07 na Wayback Machine, Polityka – nr 36 (2261) from 2 September 2000; p. 52-54.
4. "100 best heroes in video games. The most memorable, influential, and badass protagonists in games".