George Berkeley
From Wikipedia, the free encyclopedia
George Berkeley (čítaj bark-lí) (* 12. marec 1685, Thomastown, Írsko – † 14. január 1753, Oxford, Spojené kráľovstvo) bol írsky filozof, biskup v Cloyne (Írsko), niekedy sa považuje aj za zakladateľa severoamerickej filozofie.
George Berkeley | |
Západná filozofia Filozofia 18. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | George Berkeley |
Narodenie | 12. marec, 1685, Thomastown, Írsko |
Úmrtie | 14. január 1753 (67 rokov), Oxford, Spojené kráľovstvo |
Dielo | |
Škola/tradícia | idealizmus, empirizmus |
Oblasť záujmu | metafyzika, epistemológia, jazyk, matematika, percepcia |
Význačné myšlienky | subjektívny idealizmus |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | George Berkeley (plné texty diel autora) |
George Berkeley (multimediálne súbory na commons) | |
Berkleyho považujú za zástancu solipsizmu. Vo svojej filozofii vychádza z tézy, že človek bezprostredne vníma svoje idey (pocity). Existencia vecí podľa Berkeleyho spočíva v tom, že sú vnímané (esse est percipi cf. Berkeley, G.-V1). Tým, čo v človeku vníma, je nehmotná duša; jej schopnosť prijímať idey je rozum a jej schopnosť v určitých medziach tieto idey vyvolávať a na ne pôsobiť je vôľa. Duší čiže nehmotných substancií je mnoho a sú stvorené Bohom. Idey potenciálne jestvujú v Božskom rozume, v ľudskom rozume sa aktualizujú. Pojem hmoty je podľa Berkeleyho vnútorne protirečivým a neužitočný, pretože všetky kvality sú subjektívne. Úlohou vedy je chápanie jazyka Stvoriteľa a nie vysvetľovanie všetkého iba hmotnými príčinami. Aktivitou sa môžu vyznačovať iba duchovné substancie.