Generálny vikár

Generálny vikár (lat. vicarius generalis) z latinského vicarius (zástupca) je v rímskokatolíckej cirkvi zástupcom diecézneho biskupa. Generálnemu vikárovi prislúcha výkonná moc na vykonávanie všetkých administratívnych úkonov, s výnimkou tých, ktoré si biskup rezervoval pre seba, alebo ktoré vyžadujú zvláštne poverenie biskupom. Spolu s diecéznym biskupom je štatutárnym orgánom diecézy.

Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Podľa svätenia
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1
Nižšie svätenia Západná cirkev: akolyta2 • exorcista1 • lektor2 • ostiár1 Východné cirkvi: poddiakon • čtec • spevák
Podľa úradu, titulu či stavu
Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor
Miestne cirkvi patriarcha • prímas • metropolita • arcibiskup • diecézny biskup • eparcha • biskup koadjútor • teritoriálny opát • osobný prelát • apoštolský administrátor • pomocný biskup • generálny vikár
Farnosti dekan • farár • farský administrátor • administrátor excurrendo • kaplán
Rehole3 generálny predstavený • opát • opátka • igumen • provinciál • prior • rehoľník • archimandrita • mních • mníška • novic
^1  V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje ^2  Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus ^3  Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Postavenie a úlohy generálneho vikára popisuje Kódex kánonického práva (CIC) v samostatnom článku v kánonoch 475–481.^[1]

Každá diecéza musí mať generálneho vikára, v prípade potreby môže biskup menovať aj viacerých (can 475). Funkcia generálneho vikára zaniká okamihom, keď sa biskupská stolica stane vakantnou (can 481).

V gréckokatolíckych a pravoslávnych cirkvách sa pre označenie obdobného úradu používa názov protosynkel.

Referencie

1. KBS. Kódex kánonického práva, DRUHÁ KNIHA, BOŹÍ ĽUD [online]. [Cit. 2013-01-04]. Dostupné online. (slov.)