![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/aa/GabbroRockCreek1.jpg/640px-GabbroRockCreek1.jpg&w=640&q=50)
Gabro
From Wikipedia, the free encyclopedia
Gabro je bázická hrubozrnná vyvretá hornina, hlbinný ekvivalent bazaltu. Tvorí významné objemy hornín najmä oceánskej zemskej kôry, vzniká pri bazaltovom magmatizme stredooceánskych chrbtov. Gabro je blízke dioritu, od ktorého sa líši obsahom tmavých minerálov.
Rýchle fakty Zloženie, Hlavné minerály ...
Gabro | |
![]() Gabro | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | bázický plagioklas (labradorit – bytownit), pyroxény (prevažne augit, ale aj hyperstén) v menšej miere amfibol, biotit, olivín |
Akcesórie | ortoklas, foidy, magnetit, ilmenit, apatit, granát |
Vlastnosti | |
Textúra | všesmerne zrnitá |
Farba | tmavosivá, čierna |
Hustota | 2,9 – 3,1 kg/dm3 |
Zavrieť
Termín gabro pochádza z pomenovania lokality v Toskánsku, kde bol ťažený, doslova znamená hladký či holý. Pôvodne tento názov používali florentskí kamenári. V petrografii ho použil prvýkrát v roku 1810 von Buch[1].