Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataca v čase, keď v nej vrcholila tzv. Banánová revolúcia. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu.
Neskôr začal v Bogote študovať právo, ktoré však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. V tom čase začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách El Heraldo.
Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu El Espectador pôsobil v Európe i na revolučnej Kube. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz, s ktorými nebol veľmi spokojný, a tak sa pustil do písania filmovej kritiky, v Ríme dokonca vyštudoval réžiu.
V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli.
V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval do Mexika. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v Barcelone písal aj filmové scenáre.
V roku 1967 sa konečne dostavil literárny úspech, Sto rokov samoty, za tri roky sa predalo viac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania.
V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka „El Otro“. Bol veľmi dobrým priateľom Fidela Castra.
Žil v Mexiku, kde aj zomrel vo svojom dome[4], 17. apríla 2014 na zápal pľúc.
1955 - Opadané lístie(La hojarasca) - v tejto próze sa prvý raz stretávame s fiktívnym mestečkom Macondo, v ktorom sa odohráva aj dej niektorých ďalších diel. Macondo je zvláštny svet, v ktorom existuje súčasne reálno i nadreálno.
1959 - 90 dní za železnou oponou(90 días en la Cortina de Hierro)
1961 - Plukovníkovi nemá kto písať(El coronel no tiene quien le escriba)
1962 - Pohreb Veľkej matky(Los funerales de la Mamá Grande)
1970 - Rozprávanie stroskotanca(Relato de un náufrago)
1978 - Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej ukrutnej babičke(La increíble y triste historia de la cándida Eréndira y de su abuela desalmada)
1978 - Z ciest po socialistických krajinách(De viaje por los países socialistas)