Fosília
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fosília (iné názvy: petrefakt, skamenenina, skamenelina; proces vzniku fosílie sa nazýva fosilizácia alebo skamenenie) môže byť:
- A) v najširšom zmysle: tvarovo dodnes zachovaný zvyšok organizmu alebo bioglyf (teda stopa po činnosti organizmu) pochádzajúci z geologickej minulosti (niekedy sa uvádza, že musí byť starší než z holocénu, teda nesmie to byť tzv. subfosília)
- B) v širšom zmysle: ako bod A ale bez bioglyfov
- C) v užšom zmysle (tzv. pravá fosília/skamenenina/-lina) : len zvyšky organizmu, u ktorého sa zachovali bez podstatnejších chemických zmien aspoň niektoré pôvodné časti tela (napr. schránky, kosti, zuby).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d6/Ichthyosaur_fossil.jpg/640px-Ichthyosaur_fossil.jpg)
Termín skamenenina/-lina (v najužšom zmysle) má ešte štvrtý význam – je to len fosília, ktorá vznikla presýtením minerálnymi látkami, teda skamenením (v najužšom zmysle), tzv. fosilizáciou.
Opakom fosílie je tzv. recentný zvyšok (súčasný zvyšok).
Najčastejšie sa zachovávajú tvrdé časti živočíchov: zuby, kosti, lastúry, zvleky, škrupiny a podobne. Najstaršie známe voľným okom pozorovateľné pozostatky živých organizmov, ale nie fosílie sú stromatolity. Sú to vrstvy povlakov siníc, na ktoré prilipol vápnitý kal[1][2].
Štúdiom fosílií sa zaoberá paleontológia.