Exilová vláda
From Wikipedia, the free encyclopedia
Exilová vláda je skupina ľudí, ktorá vystupuje ako vláda danej krajiny, hoci svoju činnosť musí vykonávať inde, v exile. Najčastejšie je to vláda, ktorá bola vo vlastnej krajine zbavená moci buď revolúciou alebo občianskou vojnou, alebo vojenskou okupáciou cudzej mocnosti[1]. To bol prípad mnohých európskych krajín, okupovaných počas druhej svetovej vojny nacistickým Nemeckom. Aj Česko-Slovensko malo v rokoch 1940 - 1945 svoje Dočasné štátne zriadenie so sídlom v Londýne, vedené prezidentom Edvardom Benešom a premiérom Janom Šramkom.