Etruskovia bol národ neznámeho pôvodu žijúci na severe Talianska, ktorý bol nakoniec včlenený do rímskej kultúry a politicky sa stal súčasťou Rímskej republiky. Etruskovia mali náboženstvo aj podpornú mytológiu. Oboje absorbovali časti z predchádzajúcich domorodých a gréckych náboženstiev. Ovplyvnení boli najmä Grékmi. Veľa etruských zvykov, názorov a duchovna sa stalo súčasťou rímskej kultúry, vrátane rímskeho panteónu.
Etruský systém viery bol polyteistický. Všetky viditeľné javy boli považované za prejav božej sily a tá sila sa delila na božstvá, ktoré neustále pôsobili v ľudskom svete. Evidentné sú tri odnože rozsiahlych etruských umeleckých motívov. Jeden sa javí ako božstvá prírody: Catha a Usil (Slnko), Tivr (Mesiac), Selvans, Turan (bohyňa lásky), Laran (boh vojny), Leinth (bohyňa smrti), Maris, Thalna, Turms a slávny Fufluns, ktorého meno sa vzťahuje (neznámo ako) na mesto Populonia a na "populus Romanus" (ľud rímsky). Pravdepodobne bol bohom ľudí.
Nad týmto spoločenstvom nižších božstiev vládol vyšší, zrejme prebratý indo-európsky systém: Tin alebo Tinia (nebesia), jeho manželka Uni (Juno), a Cel (bohyňa zeme). Do etruského systému boli pridaní grécki bohovia: Aritimi (Artemis), Menrva (Minerva), Pacha (Bacchus). Grécki hrdinovia prevzatí od Homéra sú tiež rozšírení v umeleckých motívoch.
Etruskovia verili na blízky, osobný kontakt s bohmi. Nerobili nič bez konzultácie s bohmi a bez ich znamení. Tieto praktiky boli úplne prevzaté Rimanmi. Boh sa nazýval ais (neskôr eis, plurál je aisar). Miesto, kde sa nachádzali sa volalo fanu alebo luth, posvätné miesto, rovnako ako favi, hrob alebo chrám. Tam sa robila fler (plurál flerchva) "obeta, obetný dar".
Okolo mun alebo muni, hrobiek, boli man alebo mani (Latin Manes), duchovia predkov. Zosnulý cestoval do podsvetia nazývaného Aita "Hádes" a teda môže byť nazývaný hinthial (doslova "(ten kto je) dole, naspodku"). Špeciálny sudca, cechase, dozeral na cecha, alebo rath, sväté veci. Každý človek mal náboženské povinnosti. Vedeli čítať z pečene ovce, ktorú obetovali. Máme k dispozícií model pečene vyrobenej z bronzu, ktorej náboženská hodnota je stále vecou debaty. Veštenie pomocou haruspicie; Haruspik (latinsky haruspex) bolo označenie pre pôvodne etruského kňaza, ktorý sa venoval predpovedaniu budúcnosti z vnútorností obetovaných zvierat. Tento spôsob veštenia je tradícia pochádzajúca z krajiny úrodneho polmesiaca.
Tak ako Egypťania aj Etruskovia verili na večný život, ale posmrtný blahobyt bol spojený so spôsobom pochovania. Hrobky boli vo viacerých prípadoch lepšie zariadené ako domy, mali rozsiahle priestory, na stenách boli fresky a nechýbal tam ani nábytok. Väčšina etruských hrobiek bolo vyplienených. V hrobke, obzvlášť na sarkofágu, bola znázornená osoba, pravdepodobne tak, ako by chcela vyzerať v posmrtnom živote. Niektoré sochy sú veľmi realistické. Etruskovia nemali žiadny problém s vizualizáciou vystupovania. Chceli, aby boli videní ako usmievaví ľudia, ktorí majú blízko k svojej rodine a priateľom.
Mená boli prevzaté hlavne z etruských dvojjazyčných tabuliek, čo sú popisy umeleckých obrazov zobrazujúce mytologické scény alebo motívy. Dvojité mená (Achle, Achile) sú spôsobené rozdielmi v jazyku v rôznych lokalitách a čase.
Tyrrhenus: etruský národný hrdina, s Tarchonom boli dvojčatá.
Uni: najvyššia bohyňa etruského panteónu, manželka Tinia, matka Herkla, a patrónka Perugie. S Tiniom a Menrvou bola súčasťou triumvirátu etruských bohov. Uni bola totožná s rímskou bohyňou Juno, a s gréckou Hérou.
Usil: etruské božstvo identické s gréckym Heliom, rímsky Sol.
Vanth: etruský okrídlený démon podsvetia, často zobrazovaný s Chárunom. Mohla byť prítomná v momente smrti, následne sprevádzala mŕtve duše do podsvetia.
Vea: etruské božstvo, jej meno pochádza asi z mena mesta Véje.
Vecu, Vecui, Vecuvia: nymfa Vegoia. Pozri pod Lasa Vecuvia.
Veltha, Velthume, Vethune, Veltune: etruské božstvo, pravdepodobne boh etruskej ligy alebo Etrúrie, Voltumna, v latinčine Fanum Voltumnae, "Voltumnova svätyňa", umiestnená asi v Orviete.
Veiovis, Veive, Vetis: etruské pekelné božstvo, ktorého chrám stál v Ríme vedľa Kapitolu.
Adams, J. N.. Bilingualism and the Latin Language. [s.l.]: Cambridge University Press, 2003. ISBN 0521817714. Available for preview on Google Books.
BONFANTE, Giuliano, Bonfante, Larissa The Etruscan Language: an Introduction. Manchester: University of Manchester Press, 2002. ISBN 0-7190-5540-7. Preview available on Google Books.
Bonnefoy, Yves. Roman and European Mythologies. [s.l.]: University of Chicago Press, 1992. ISBN 0226064557. Translated by Wendy Doniger, Gerald Honigsblum. Preview Google Books.
De Grummond, Nancy Thomson. Etruscan Mythology, Sacred History and Legend: An Introduction. [s.l.]: University of Pennsylvania Museum of Archaeology, 2006. ISBN 1931707863. Preview available on Google Books.
Dennis, George. The Cities and Cemetaries of Etruria. London: John Murray, 1848. Available in the Gazeteer of Bill Thayer's Website at
HARMON, Daniel P. Aufstieg und Niedergang der römischenwelt. Ed. Wolfgang Haase. [s.l.]: Walter de Gruyter, 1986. Z náhľadu knihy na Google Books. ISBN 3110082896. Kapitola Religion in the Latin Elegists, s.1961-1965.
Hooper, Finley and Schwartz, Matthew. Roman Letters: History from a Personal Point of View. [s.l.]: Wayne State University Press, 1991. ISBN 0814315941.
Leland, Charles Godfrey. Etruscan Roman Remains in Popular Tradition. London: T. Fisher Unwin, 1892. Downloadable Google Books, online at .
Summers, Montague. The Vampire in Lore and Legend. [s.l.]: Courier Dover Publications, 2001. ISBN 0486419428. Preview Google Books.
PALLOTTINO, MASSIMO. The Etruscans. London: Penguin Books, 1975.
Richardson, Emeline Hill. The Etruscans: Their Art and Civilization''. Chicago: University of Chicago Press, 1964, 1976.
Rykwert, Joseph. The Idea of a Town: the Anthropology of Urban Form in Rome, Italy and the Ancient World. [s.l.]: MIT Press, 1988. ISBN 0262680564. Preview available on Google Books.
Swaddling, Judith, and Bonfante, Larissa. Etruscan Myths. [s.l.]: University of Texas Press, 2006. ISBN 0292706065. Preview Google Books.
Thulin, Carl. Die Götter des Martianus Capella und der Bronzeleber von Piacenza. [s.l.]: Alfred Töpelmann, 1906. A German-language book, downloadable from Google Books.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.