Enzýmová imunosorbentová analýza

Enzýmová imunosorbentová analýza^[1] (angl. Enzyme Linked Immuno Sorbent Assay, skr. ELISA) je bežne používaná analytická biochemická analýza, ktorú prvýkrát opísali Engvall a Perlmann v roku 1971. Test využíva typ enzýmovej imunoanalýzy na pevnej fáze (EIA) na zisťovanie prítomnosti ligandu (obyčajne proteínu) v tekutej vzorke pomocou protilátok namierených proti meranému proteínu. ELISA sa používa ako diagnostický nástroj v medicíne, rastlinnej patológii a biotechnológii, ako aj na kontrolu kvality v rôznych priemyselných odvetviach.

V najjednoduchšej forme ELISA sa antigény z testovanej vzorky pripevnia na povrch. Potom sa na povrch nanesie zodpovedajúca protilátka, aby mohla antigén naviazať. Táto protilátka sa spojí s enzýmom a potom sa odstránia všetky nenaviazané protilátky. V poslednom kroku sa pridá látka obsahujúca enzýmový substrát. Ak došlo k naviazaniu, následná reakcia vytvorí detegovateľný signál, najčastejšie zmenu farby.

Vykonanie testu ELISA zahŕňa aspoň jednu protilátku so špecifickosťou pre konkrétny antigén. Vzorka s neznámym množstvom antigénu sa imobilizuje na pevný nosič (zvyčajne polystyrénovú mikrotitračnú platničku) buď nešpecificky (prostredníctvom adsorpcie na povrch), alebo špecificky (prostredníctvom zachytenia inou protilátkou špecifickou pre ten istý antigén, v "sendvičovej" ELISA). Po imobilizácii antigénu sa pridá detekčná protilátka, ktorá s antigénom vytvorí komplex. Detekčná protilátka môže byť kovalentne spojená s enzýmom alebo môže byť sama detegovaná sekundárnou protilátkou, ktorá je spojená s enzýmom prostredníctvom biokonjugácie. Medzi jednotlivými krokmi sa platňa zvyčajne premyje jemným roztokom detergentu, aby sa odstránili všetky proteíny alebo protilátky, ktoré sú nešpecificky naviazané. Po poslednom kroku premývania sa platňa vyvolá pridaním enzymatického substrátu, aby sa vytvoril viditeľný signál, ktorý indikuje množstvo antigénu vo vzorke.

Za zmienku stojí, že metódou ELISA sa môžu vykonávať iné formy testov väzby ligandov namiesto striktne "imuno" testov, hoci názov niesol pôvodné "imuno" kvôli bežnému používaniu a histórii vývoja tejto metódy. Táto technika si v podstate vyžaduje akékoľvek ligatizačné činidlo, ktoré možno imobilizovať na pevnej fáze spolu s detekčným činidlom, ktoré sa špecificky viaže a pomocou enzýmu vytvára signál, ktorý možno správne kvantifikovať. Medzi premývaním zostáva na pevnej fáze špecificky viazaný alebo "imunosorbovaný" interakciou antigén-protilátka len ligand a jeho špecifické väzobné ekvivalenty, zatiaľ čo nešpecifické alebo neviazané zložky sa premyjú. Na rozdiel od iných formátov spektrofotometrických testov v mokrom laboratóriu, kde sa tá istá reakčná jamka (napr. kyveta) môže po premytí znovu použiť, na platničkách ELISA sú reakčné produkty imunosorbované na pevnú fázu, ktorá je súčasťou platničky, a preto sa nedajú ľahko znovu použiť.

Referencie

1. enzýmová imunoanalýza. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 123.