Douglas B-18 Bolo
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Douglas B-18 Bolo bola vojenská verzia Douglasu DC-2 navrhnutá tak, aby spĺňala požiadavky na pobrežný viacmotorový bombardér.[1] Douglas B-18 bol americký ťažký bombardér vyvinutý spoločnosťou Douglas Aircraft Company ako náhradu za Martin B-10.[2]
| B-18 Bolo | |
.jpg) Douglas B-18A Bolo 3. bombardovacej skupiny počas letu | |
| Typ | ťažký bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Douglas Aircraft Company |
| Prvý let | apríl 1935 |
| Zavedený | 1936 |
| Vyradený | 1946 (Brazílske vzdušné sily) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | United States Army Air Corps United States Army Air Forces Kanadské kráľovské letectvo Brazílske vzdušné sily |
| Výroba | 1936 – 1939 |
| Vyrobených | 350 |
Douglas B-18 bol vyvinutý v roku 1935 na základe požiadavky US Army ako náhrada za lietadlo Martin B-10. Prvý prototyp DB-1 bol poháňaný dvoma hviezdicovými motormi Wright R-1820 o výkone 930 koní.[3] Krídlo malo rovnakú základnú konštrukciu ako DC-2 s výnimkou toho, že rozpätie bolo kratšie o 1,68 m a bolo namontované ako stredné krídlo namiesto dolného krídla. Chvostové plochy boli zväčšené a dosahoval maximálnu rýchlosť 348 km/h.[1] No mal nový a priestrannejší trup. Obrannú výzbroj tvorili guľomety umiestnené vo vežiach na prove, na chrbte a na bruchu. Douglas B-18 bol zaradený do sériovej výroby pod označením B-18. Prvých 134 sériových lietadiel mohli niesť 2 948 kg bômb namiesto pôvodných 1 966 kg. Ďalší dopyt viedol k výrobe 217 kusov verzie B-18A so silnejšími motormi, zahrotenou a viac presklenou prednou časťou trupu a zmeneným chrbtovým streleckým stanovišťom.[3]
Keď vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny, Douglas B-18 boli už zastaralé ako frontové bombardéry, ale armáda používala Douglas B-18 na výcvik pilotov a navigátorov bombardérov. Neskôr počas vojny ich Americká armáda a Kráľovské kanadské letectvo používali na protiponorkové hliadky a na transport.[4]
