From Wikipedia, the free encyclopedia
Denis Papin (* 22. august 1647, Blois, Francúzsko – † 26. august 1713, Londýn, Spojené kráľovstvo)[1] bol francúzsky matematik, fyzik a vynálezca.[2]
| Denis Papin | |
 francúzsky matematik, fyzik a vynálezca | |
| Narodenie | 22. august 1647 Blois, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. august 1713 (66 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Denis Papin (plné texty diel autora) |
| Commons |  Denis Papin |
Narodil sa v meštianskej protestantskej rodine, čo neskôr výrazne ovplyvnilo jeho život. Študoval lekárstvo, ale v roku 1670 sa zoznámil s Christianom Huygensom a zaujali ho pokusy s vodnou pumpou. Vynašiel pumpu poháňanú strelným prachom pre pohon vodotryskov vo Versailles. Roku 1675 odišiel na pozvanie Roberta Boyla do Anglicka a už v roku 1682 sa stal členom Kráľovskej spoločnosti. V úvodnej prednáške tam opísal vynález známy dnes ako Papinov hrniec.
Po zrušení nantského ediktu sa ako protestant nemohol vrátiť do Francúzska.
Odišiel preto na pozvanie landgrófa Karla Hessenského do Marburgu, kde pobudol v rokoch 1688 – 1704. Prednášal tam fyziku a pracoval na zdokonalení svojho čerpadla. Potom ako upadol do nemilosti, odišiel opäť do Anglicka. Tam sa síce ešte istý čas venoval vynálezom, ale po niekoľkých rokoch zomrel chudobný.
Okrem tlakového (Papinovho) hrnca opísal aj princíp nízkotlakového parného stroja (1690), odstredivé čerpadlo (1698). Roku 1698 postavil prvé parné čerpadlo na rieke Fulde, ďalšie zostavil v roku 1706 v Anglicku. Na jeho myšlienky nadviazali Thomas Savery a Thomas Newcomen konštrukciou prvých atmosférických parných strojov.
Papin postavil dve ponorky. Prvú dokončil i testoval, no jeho sponzor krátko nato stratil o projekt záujem – druha loď nebola preto nikdy dokončená. Na vyrovnanie vonkajšieho tlaku vody a vnútorného tlaku vzduchu v ponorke použil vzdušnú pumpu – pomocou riadeného vtoku a výtoku vody do lode tak ovládal jej ponor. Na povrchu sa ponorný čln pohyboval pomocou plachiet, pod vodou za pomoci vesiel. Navrhol tiež bližšie nešpecifikované „otvory“, cez ktoré mohol operátor rôznymi spôsobmi poškodiť nepriateľskú loď.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
