Dejiny Kuby
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dejiny Kuby sa začínajú odvíjať už v rokoch 10 000 až 8 000 rokov pred Kr., kedy podľa súdu väčšiny dnešných archeológov začalo dochádzať k jej osídľovaniu.[1] Od roku 1511 Kubu kolonizovali Španieli, ktorí tu vládli až do konca 19. storočia. Pôvodní obyvatelia, tvorení väčšinou príslušníkmi taínského etnika, boli z veľkej časti vyhubení Európanmi v priebehu prvých rokov osídľovania ostrova, ich zvyšná časť pravdepodobne prežívala na ostrove ešte v 2. polovici 19. storočia.[2]
V prvých desaťročiach španielskej kolonizácie bola Kuba skôr zásobovacou základňou jeho ostatných kolónií. Neskôr, v 2. polovici 16. storočia sa stala prostredníctvom Havany dôležitým dopravným a obchodným strediskom na ceste z ostatných zámorských území Španielskej koruny. K celkovému rozvoju ostrova a zvyšovaniu počtu jeho obyvateľov začalo dochádzať v súvislosti s nárastom pestovania tabaku a cukrovej trstiny od začiatku 18. storočia. Cukrovarníctvo bolo potom v 19. a 20. storočí najdôležitejším odvetvím kubánskej ekonomiky.[3] Hospodársky rozvoj bol spojený okrem iného s využitím otrokov, dovážaných sem z Afriky, ako hlavného zdroja pracovnej sily. V polovici 19. storočia tvorilo černošské obyvateľstvo viac ako 50 % ľudí na ostrove.[4] Jeho začlenenie do politického života Kuby (otroctvo tu bolo zrušené v roku 1889) malo veľký vplyv na oslobodenie ostrova spod španielskej nadvlády.[5][6]
Od začiatku 19. storočia silnelo kubánske hnutie za nezávislosť. Jeho stúpencom nevyšiel v 40. a 50. rokoch plán na pripojenie k Spojeným štátom a neúspechom skončili aj všetky rokovania so Španielmi. Roku 1868 začali Kubánci za svoju samostatnosť bojovať a dočkali sa jej za pomoci Spojených štátov po skončení španielsko-americkej vojny. Nasledovalo krátke obdobie, počas ktorého Spojené štáty Kubu vojensky okupovali a úplnej samostatnosti sa tak dočkala až 20. mája 1902. Pokusy o budovanie stabilnej demokracie boli zabránené niekoľkými diktatúrami, pričom viaceré z nich boli podporované Spojenými štátmi, ktoré pokračovali v snahe o uchovanie podstatného ekonomicko-politického vplyvu na Kube. Od roku 1956 prebiehali na Kube ozbrojené boje, počas ktorých, na začiatku roka 1959, ostrov ovládlo Hnutie 26. júla pod vedením Fidela Castra. V krajine bolo zavedené ľudové hnutie, na ktorého čele stál Fidel Castro. Od jeho odchodu v roku 2006, riadi štát jeho brat Raúl Castro, ktorý pokračuje v politike svojho predchodcu. V súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli v krajine zavedené mierne ekonomické reformy v prospech trhového hospodárstva.