Dargovský priesmyk
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dargovský priesmyk (473 m n. m.) je priesmyk v hlavnom hrebeni centrálnej časti Slanských vrchov, oddeľuje podcelky Mošník na severe a Bogota na juhu. Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[1]
| Dargovský priesmyk | |
| sedlo | |
 Pamätník v Dargovskom priesmyku | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okresy | Košice-okolie, Trebišov |
| Obce | Košický Klečenov, Dargov |
| Pohorie | Slanské vrchy |
| Nadmorská výška | 473 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′21″S 21°32′7″V |
| Najľahší výstup | po ceste I/19 z Košického Klečenova alebo Dargova |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Dargov | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sedlo priesmyku sa nachádza na severovýchodnom úpätí vrchu Ploská (601,8 m n. m.) a je oblasťou prameňov Trnávky.
Od 9. decembra 1944 do noci zo 17. na 18. januára 1945 tu prebiehali ťažké boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu (zväzky a útvary XXXXIX. horského zboru 1. tankovej armády generálplukovníka G. Heinriciho) a Červenou armádou (zväzky a útvary 1. gardovej armády generálplukovníka A.A. Grečka do januára 1945, od januára 1945 18. armády generálporučíka A.J. Gastiloviča).
Prekonať Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945, keď nemecké vojská v dôsledku mohutnej sovietskej ofenzívy 1. ukrajinského frontu v Poľsku (Visliansko-Odrianska strategická operácia) a 4. ukrajinského frontu na Slovensku a v Poľsku (Západokarpatská strategická operácia), začali ustupovať na západ. Dňa 19. januára 1945 boli zväzkami 18. armády z juhu a juhovýchodu oslobodené Košice.
Straty, ktoré v bojoch o Dargovský priesmyk utrpela Červená armáda, možno odhadovať na 4000-5000 padlých (4743 podľa hlásení z exhumácií), no ich presný počet je v súčasnosti predmetom výskumu. Straty Wehrmachtu boli s ohľadom na dobre vybudovanú obranu vo vertikálne členitom teréne niekoľkokrát nižšie.
V sedle Dargovského priesmyku viedol v minulosti náučný chodník s expozíciou 85 mm protilietadlového kanóna vz. 44 S, skupinou umelo vytvorených zemných zrubov, panelom s nálezmi z Dargovského bojiska a plánovanými exponátmi techniky. Zanikol však prehradením jeho vyústenia na odstavnú plochu - parkovisko, v dôsledku odpredaja budovy reštaurácie do súkromných rúk. V roku 2008 bolo občianskym združením Outdoor klub Svidník odvezené aj torzo protilietadlového kanónu vz. 44 S, následne zrekonštruované a vystavené pri novovytvorenom náučnom chodníku v k.ú. obce Belejovce (okr. Svidník). V súčasnosti sa dargovský náučný chodník nachádza v dezolátnom stave, pričom sa počíta s likvidáciou zostávajúcich zemných zrubov (odporúčanie Vojenského múza Svidník v liste zo dňa 17.10.2002). V priestore odstavnej plochy - parkoviska, bezprostredne pri hlavnej ceste, sa nachádzajú exponáty pásovej obrnenej techniky (samohybné delo SU-100 a stredný tank T-34-85). Na informačnej tabuli si návštevník môže prečítať krátku informáciu o priebehu tunajších bojov.
Samotný Pamätník víťazstva ležiaci južne od hlavnej cesty bol odhalený pri príležitosti 10. výročia bojov o Dargovský priesmyk. Jeho autorom je sochár Vojtech Löffler. Symbolizuje privítanie červenoarmejca východoslovenským ľudom, ktorý reprezentuje robotník a roľníčka. Do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok východoslovenského kraja bol zapísaný dňa 26.6.1963 pod názvom "Pamätník oslobodenia východného Slovenska sovietskou armádou, situovaný na hranici chotárov obcí Košický Klečenov a Dargov". Pôvodne bol umiestnený v tesnej blízkosti hlavnej cesty. Na súčasné miesto ho v súvislosti s výstavbou areálu premiestnili až v roku 1975. Už z pôvodného názvu pamätníka vyplýva, že bol odhalený na počesť nielen padlým sovietskym vojakom v Dargovskom priesmyku, ale celkovo padlým sovietskym vojakom na území východného Slovenska. Oficiálne tradovaný počet padlých 22 000, ktorým na pamiatku vznikol aj pridružený Ružový sad, je teda počet padlých sovietskych vojakov na území východného Slovenska, zodpovedajúci celkovému počtu pochovaných vojakov na cintorínoch Červenej armády v Michalovciach, Košiciach, Trebišove a Humennom. Pamätník sa netýka Karpatsko-duklianskej operácie, nakoľko tá má svoje vlastné pietne miesto s priľahlými hromadnými hrobmi vo Svidníku.
Východne od priesmyku je čerpacia stanica a rekreačné stredisko Biele Studničky. Severne od neho leží chatová osada a zaniknuté stredisko Borda-kúpele. Priamo v priesmyku sa nachádza aj horáreň Mochnáč, na ktorej mieste stála kedysi horáreň a poľovnícky zámoček.
Priesmykom vedie dôležitá cestná spojnica Košíc so Zemplínom, cesta I/19 ako súčasť medzinárodnej európskej trasy E50. V priestore priesmyku sa v budúcnosti predpokladá výstavba úseku diaľnice D1. Pri pamätníku je autobusová zastávka "Košický Klečenov, Ružový sad".
Priesmykom prechádza červeno-značkovaný turistický chodník (súčasť medzinárodnej trasy E8) do Herlianskeho sedla a vychádza modro-značkovaný turistický chodník do rekreačného strediska Borda-kúpele. Obľúbenou turistickou atrakciou bola v minulosti Sieň bojovej slávy, ktorá je súčasťou dargovského areálu. V súčasnosti nie je z dôvodu reklamačného konania na stavebné úpravy a chýbajúcej expozície sprístupnená pre verejnosť. Sieň a areál je v správe Kultúrneho centra Abova - rozpočtovej organizácie Košického samosprávneho kraja.
- po ceste I/19 z Košického Klečenova alebo Dargova
- po
značke z Herlianskeho sedla - po
značke z rekreačného strediska Borda-kúpele
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
