Daniel (prorok)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Daniel (hebr. mojim sudcom je Boh) je jeden z prorokov Starého zákona a zároveň hlavný predstaviteľ Knihy Daniel(ovej) (Knihy proroka Daniela, Knihy Nádeje) Starého zákona.
Daniel bol židovský šľachtic a súčasníkom kráľa Nabuchodonozora. Roku 605 pred Kr. bol spolu so Židmi deportovaný do babylonského zajatia kde dostal meno Baltazár.[1] Pôsobil na kráľovskom dvore a vykladal kráľovi sny. Hrdo hlásal Boha ako Pána histórie. Mal odvahu povedať: prenasledovatelia Židov a čoskoro príde váš trest.[chýba zdroj] Bol odsúdený a zázračne zachránený. V ťažkej situácii dával nádej. Prebieha súboj medzi Bohom a zlom. Boh vyhrá a s ním vojdú jeho verní do slávy. Hovorí o svojich štyroch videniach o budúcnosti. Sú k nemu pripojené aj dodatky.
Spolu s Ananiášom, Azariášom a Mízaelom (Misaelom) odmietol jesť nečisté jedlá. Bol hodený aj do jamy s levmi ale nič sa mu tam nestalo. Jeho pozostatky priniesla do Konštantínopola cisárovná Helena.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomínajú 17. decembra.