Chaos (staroveké Grécko)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Chaos v starovekom Grécku bola pôvodne bezodná priepasť podsvetia, neskôr prapôvodný zmätok (zosobnený v božstvo), beztvará prahmota, z ktorej vzniklo všetko na svete. Chaos – prapôvodný zmätok zosobnený do božstva, počiatok a prameň všetkého na svete – bol zvyčajne predstavovaný ako nekonečný vesmírny priestor alebo ako zmätok prvkov beztvárnej prahmoty v bezhraničnej tme a zosobnili ho v božskú bytosť. Z Chaosu povstala najprv večná temnota Erebos a tmavú noc Nyx.
U Hésioda je chaos zívajúca priepasť, ktorá vznikla vôbec ako prvá a v ktorej sa nedalo nič určité rozoznať. Hésiodos a predsokratici používajú grécky termín v súvislosti s kozmogóniou. Hésiodov Chaos bol interpretovaný buď ako „prázdnota nad Zemou, ktorá vznikla, keď sa Zem a nebo oddelili od svojej prvotnej jednoty", alebo ako „zúriaci priestor pod Zemou, na ktorom spočíva Zem."[1] Pasáže v Hésiodovej Teogónii naznačujú, že Chaos sa nachádzal pod Zemou, ale nad Tartarom.[2] Prvotný Chaos bol niekedy označovaný za skutočný základ reality, najmä filozofmi ako Hérakleitos. U Aristotela je chaos prázdny priestor.
V gréckej kozmogónii je chaos prastav alebo pralátka, z ktorej sa utvoril svet či už sám od seba alebo činnosťou tvorcu.