Celjskovci
šľachtický rod zo Štajerska / From Wikipedia, the free encyclopedia
Celjskovci[1] (slovenská výslovnosť [ceľskovci][1]; iné názvy: Cillský[1]; staršie: grófi z Celje[2] alebo grófi Celjskí[3][4]; nem. Grafen von Cilli, slovin. Celjski grofje, maď. Cillei grófok), boli najvýznamnejším neskorostredovekým nemecky hovoriacim šľachtickým rodom na území dnešného Slovinska.
Celjskovci | |
erb rodiny Celjskovcov | |
Krajina | Rímsko-nemecká ríša, Štajerské vojvodstvo, Korutánske vojvodstvo, Kraňské vojvodstvo, Dalmácia, Uhorsko, Slavónsko, Chorvátsko |
---|---|
Materská dynastia | Páni zo Žovneku |
Tituly | kapitán, regent |
Zakladateľ | Fridrich I. Celjský |
Rok založenia dynastie | 1341 |
Posledná hlava dynastie | Ulrich II. Celjský |
Rok zániku dynastie | 1456 rod vymrel po meči |
Štátna príslušnosť | nemecká |
Svoj pôvod odvodzovali od nemeckého rytierskeho rodu, ktorý žil na hrade Žovnek.[5] Pôvodne vlastnili menšie panstvá v Štajersku a Korutánsku.[1] Vďaka svojej sobášnej politike získali ako vazali Habsburgovcov rozsiahle panstvá vo východnej časti alpských habsburských dŕžav, v Uhorsku a najmä v Chorvátsku. V roku 1322 získali hrad a okolité panstvo Celje, z ktorého odvodzovali svoje meno. Neskôr v roku 1341 získali členovia rodu titul gróf a následne v roku 1436 boli povýšení do stavu ríšskych kniežat.[6] Najväčšiu politickú moc mal rod počas vlády Žigmunda Luxemburského. Mnohí členovia rodu zastávali funkcie chorvátskych a slavónskych županov či bánov. Na začiatku 15. storočia založili spolu s Gorjanskovcami tzv. pánsku ligu, ktorá ovládla Uhorsko.[1] Rod vymrel po meči v roku 1456 a vďaka zmluve navzájom upravujúcej dedičstvo z roku 1443, pripadli panstvá naspäť Habsburgovcom.[6]