![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7b/Ikonostas_manastirskog_Hrama_Sv.Ilije_u_D._Detlaku_%2528Derventa%2529.jpg/640px-Ikonostas_manastirskog_Hrama_Sv.Ilije_u_D._Detlaku_%2528Derventa%2529.jpg&w=640&q=50)
Byzantský obrad
From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7b/Ikonostas_manastirskog_Hrama_Sv.Ilije_u_D._Detlaku_%28Derventa%29.jpg/640px-Ikonostas_manastirskog_Hrama_Sv.Ilije_u_D._Detlaku_%28Derventa%29.jpg)
Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.
Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.
Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1] [2]