slovenský politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Mgr.[pozn 1] Branislav Gröhling (* 6. apríl 1974, Partizánske) je slovenský politik, od 16. marca 2024 predseda strany SaS. Je tiež bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Demisiu podal 5. septembra 2022 v podateľni kancelárie prezidentky Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá prezidentkou Zuzanou Čaputovou 13. septembra 2022. Pred vstupom do politiky bol vizážistom aj podnikateľom v oblasti vizáže a manažoval sieť kaderníckych salónov.[2] Vo voľbách do NR SR v roku 2016 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako člen politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS), v rámci ktorej pôsobil ako tím líder pre školstvo.[3] Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky 2020 sa stal ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo vláde Igora Matoviča. 25. marca 2021 podal demisiu a jeho funkciou bol poverený minister financií Eduard Heger.[4] Od 1. apríla 2021 do 13. septembra 2022 bol opätovne ministrom školstve vo vláde Eduarda Hegera, ktorý neskôr bol opäť poverený vedením ministerstva po tom, čo sa Gröhling znovu stal poslancom NR SR.[5]
| Branislav Gröhling | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| 2. predseda strany SaS | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 16. marec 2024 | ||||||||
| ||||||||
| Súčasný poslanec NR SR | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 13. september 2022 | ||||||||
| 22. minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | ||||||||
| V úrade 1. apríl 2021 – 13. septembra 2022 | ||||||||
| Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
| Premiér | Eduard Heger | |||||||
| ||||||||
| 20. minister školstva, vedy, výskumu a športu SR | ||||||||
| V úrade 21. marca 2020 – 24. marca 2021 | ||||||||
| Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
| Premiér | Igor Matovič | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 6. apríl 1974 (50 rokov) Partizánske, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | SaS | |||||||
| Alma mater | Bratislavská vysoká škola práva | |||||||
| Národnosť | slovenská[1] | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Branislav Gröhling na grohling.sk | ||||||||
V rokoch 1988 – 1992 absolvoval štúdium v odbore navrhovanie a výroba obuvi a galantérneho tovaru na Strednej priemyselnej škole obuvníckej v Partizánskom a neskôr, v rokoch 2004 – 2009 vyštudoval právo na Bratislavskej vysokej škole práva.[6]
Od 1. júla 1997 do 9. marca 2007 podnikal v rámci živnostenského oprávnenia v oblasti visage, maskérstvo ai.[7] Od 29. septembra 1999 je spoločníkom spoločnosti PDMG s.r.o. (v období od 10. januára 201 do 4. apríla 2016 bol tiež jej konateľom), ktorá prevádzkuje sieť kaderníckych salónov značky Pierot v Bratislave.[8] V roku 2006 bol spolu s konateľkou spoločnosti Simonou Hlavenkovou vlastníkom 50-percentného podielu základného imania spoločnosti.[9] V roku 2019 predali firmu (v tom čase 6 kaderníctve v bratislavských nákupných centrách) Romanovi Václavík, ktorého v minulosti Smer nominoval na post tieňového ministra hospodárstva. [10] Václavík tvrdil, že už v toku 2019 bola sieť v zlom stave a generovala stratu a na jar 2021, už len s jediným kadernictvom, musel požiadať o ochranu pre veriteľmi, aby sa vyhol bankrotu.
Od 27. augusta 2005 bol Gröhling jediným spoločníkom spoločnosti BG&BG s.r.o. (do 4. apríla 2016 bol zároveň jej konateľom), ktorá je od 21. augusta 2018 v likvidácii.[11] Od 9. augusta 2013 do 13. novembra 2015 pôsobil ako konateľ spoločnosti Skalna s.r.o.[12][6]
Vo voľbách do NR SR v roku 2016 kandidoval ako člen politickej strany SaS a do NR SR bol zvolený so ziskom 7 242 prednostných hlasov (18. výsledné miesto na kandidátnej listine SaS).[13] V parlamente pôsobil ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR[14] a overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[15][1]
Vo svojej aktivistickej a publicistickej činnosti sa venuje oblasti školstva, najmä stredným odborným školám. Bol členom prípravného výboru[16] a do roku 2017 štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Podporme remeslá,[6] v rámci ktorého od roku 2006 organizoval projekt odborného vzdelávania Education. Projekt bol pôvodne zameraný na kadernícke povolanie (neskôr sa rozšíril o profesie kuchár, cukrár, barista ai.) a prebieha vo forme jednodňových motivačných stretnutí profesionálov so žiakmi na školách.[17][18] Gröhling v rámci straníckych štruktúr SaS pôsobil ako tímlíder pre školstvo.[19] 21. marca 2020 sa stal ministrom školstva.
V júni 2020 oznámil otvorenie trhu s učebnicami školám na prvom stupni.[20] Po jednom roku od nastúpenia do funkcie spomenul vytvorenie portálu Učíme na diaľku za nulové náklady.[21] Vzdelávacia časť, ktorá je v súčasnosti umiestnená na portále VIKI, má aj jednu časť určenú verejnosti. Pre využívanie učebníc je potrebné povolenie ministerstva.[22] Gröhling zároveň oznámil, že v jednej z budov ministerstva končí rekonštrukcia a prestavba interiéru, ktorej cieľom je vytvoriť podnetné prostredie modelovej školy. Zámerom ministerstva je zároveň umožniť riaditeľom, ktorí majú záujem preniesť niektoré priestorové riešenia do svojich škôl, požiadať o finančný príspevok na modernizáciu. V prvej fáze plánuje ministerstvo školstva na tento účel vyčleniť približne tri milióny eur pre prvú stovku škôl.[23] V lete a na jeseň roka 2021 viackrát ohlasoval Gröhling reformu školstva. Vláda už v auguste 2021 schválila tri novely zákonov, na ktorých pracoval rezort školstva a ktoré sa dostali do Národnej rady SR a okamžite na ne reagovali riaditelia škôl výhradami.[24][25][26] Novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách bola prezentovaná tiež ako reforma ale ešte pred jej schválením (11. januára 2022 je v stave Výber poradcov k NZ) proti nej demonštrovala akademická obec.[27][28] V januári 2022 Gröhling prezentoval reformu „Moderné školstvo“, ktorej hlavnou časťou je 40 stranový dokument „Zmeny v kurikule základného vzdelávania“, ku ktorému sa má viesť verejná diskusia.[29] [30] [31] Reformy sú nevyhnutnou súčasťou (európskeho) plánu obnovy, ktorý v školstve SR stanovuje tri hlavné úlohy: 1. Dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania, 2. Vzdelávanie pre 21. storočie, 3. Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl.[32]
Z ministerstva a z vlády Eduarda Hegera Gröhling odišiel 13. septembra 2022.[5]. V ten istý deň bol Heger poverený na dočasné vedenie ministerstva, kým sa nenájde dohoda medzi koaličními stranami o novom ministrovi.[33] Gröhling si uplatnil svoj poslanecký mandát, a súčasne pôsobí ako poslanec NR SR, v poslaneckom klube a v strane SaS.
Na kongrese strany 16. marca 2024 bol Gröhling ziskom 160 zo 173 hlasov zvolený za predsedu strany. Jediným protikandidátom bol Igor Prieložný. Dovtedajším predsedom bol 15 rokov Richard Sulík.[34]
Dňa 13. júla 2020 Denník N zverejnil, že diplomová práca Branislava Gröhlinga obhájená na Bratislavskej vysokej škole práva v roku 2009 s názvom „Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti nemu“[35] je „kompilát s prvkami plagiátu“. Gröhling do nej použil „skoro celú svoju bakalárku“ (s rovnakým názvom), ktorú písal pod rovnakým vedúcim (Rudolf Kucharčík) ako magisterskú prácu. Počas plagiátorskej aféry predsedu parlamentu Borisa Kollára Gröhling požiadal svoju alma mater, aby zneprístupnila jeho diplomovú prácu.[36]
14. júla 2020 Gröhling na tlačovej konferencii priznal, že diplomová práca má nedostatky. Odchod z postu ministra školstva odmietol. Povedal tiež, že nepožiadal svoju alma mater o stiahnutie diplomovej práce z webu knižnice. Predtým tvrdil, že ju o to požiadal. Statusom na sociálnej sieti predošlý týždeň sľúbil, že prácu nechá preveriť antiplagiátorskym systémom. Výsledok previerky však zatiaľ stále nezverejnil.[37]
Paneurópska vysoká škola (PEVŠ), do roku 2010 známa ako Bratislavská vysoká škola práva, na diplomovku reagovala nasledovne: „V kontexte času jej vzniku nevidíme žiadne porušenie predpisov a morálne pochybenia autora, ktoré by odôvodňovali výzvy na jeho odstúpenie.“[37] PEVŠ však priznala zmätok so zverejňovaním diplomových prác vo svojej akademickej knižnici a informačnom systéme: „V rozpore so znením licenčnej zmluvy bola práca prístupná aj v knižničnom informačnom systéme. Po upozornení bola táto chyba odstránená a autorovi sme sa ospravedlnili.“[38] Záver teda je, že Gröhlingova diplomovka už nie je prístupná online.[35]
Koaličná poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) sa nestotožňuje s tvrdením, že v prípade Gröhlingovej diplomovky ide o plagiát, aj keď nejde podľa jej slov o nejaký „výrazný akademický počin“. Gröhling priznáva, že s odstupom času nie je na svoju prácu hrdý a napísal by ju úplne inak. V súvislosti s diplomovkou Borisa Kollára dostali od Matoviča minister školstva a ministerka spravodlivosti domácu úlohu zmeniť zákon posudzovania záverečných prác. „Možno pán minister napíše zákon, pre ktorý stratí titul, a možno nie.“ povedal premiér.[39][38]
Gröhlingovu diplomovku kritizovala aj jeho štátna tajomníčka Monika Filipová z rovnakej strany SaS.[40] O rok na to (v júni 2021) bola odvolaná, o čom povedala, že dôvodom bolo že ministrovi povedala, že kauzu diplomovky nevysvetlil dostatočne.[41]
Po medializovaní demisie rakúskej ministerky práce a rodiny Christine Aschbacherovej pre plagiátorstvo[42][43] vyzvala Študentská rada vysokých škôl Igora Matoviča 11. januára 2021 vzdať sa svojho magisterského titulu.[44] K výzve sa v ten istý deň pripojila aj Komunita Zastavme korupciu s dôrazom na novú právnu úpravu zákona, ktorá od 1. januára toho istého roku umožňovala absolventom vysokých škôl vzdať sa titulu a zároveň vyzvali ďalších politikov, ktorí preukázateľne získali titul podvodom, aby sa vzdali svojich titulov.[45] Medzi vyzvanými politikmi na vrátenie svojho titulu bol aj Branislav Gröhling.[45] Vtedajší premiér Igor Matovič reagoval na výzvu, že sa rozhodol titulu vzdať v prípade, ak sa titulu vzdá aj Branislav Gröhling: „Je veľmi správne sa inšpirovať postojmi ministra školstva. Keďže sme v tom s pánom ministrom školstva spolu, urobím presne to, čo minister školstva.“[46] 14. januára 2021 minister v rozhovore potvrdil, že sa svojho magisterského titulu nemieni vzdať.[47]
Gröhling v máji 2022 podporil protivládny štrajk učiteľov kvôli nízkym platom v jeho rezorte. Štrajku sa zúčastnil spolu s ministrom financií Igorom Matovičom.[48]
Po proteste minister školstva uviedol že svojou účasťou ich chcel len podporiť, zvýšiť platy by im mal Matovič. [49]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
