kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista ako „nositeľky Boha“ či „Božej rodičky“ From Wikipedia, the free encyclopedia
Theotokos (novogr. θεοτόκος, rus. Богородица – Bogorodica, lat. Dei Genitrix alebo menej často, no etymologicky ekvivalentnejšie Deipara[1] či Mater Dei[2]) je kresťanský teologický pojem, titul Márie, matky Ježiša Krista. V slovenskom preklade znamená „nositeľka Boha“, „Božia rodička“, resp. Bohorodička. Ide o ranokresťanský titul, ktorý bol oficiálne schválený Efezským koncilom v roku 431 ako dogma.[3] Pojem uznávajú katolícke aj ortodoxné cirkvi (grécke aj orientálne), nestoriáni ho odmietli používať.[4]
Pojem matky boha/bohov pôvodne odkazoval na starovekú egyptskú bohyňu Eset (Isis).[3] Pohanský kult matky bohov mal však iný charakter ako kresťanský pojem Theotokos.[2] V kresťanstve sa prvýkrát objavil v niekedy v 3. storočí v tropári Sub tuum praesidium a textoch Hyppolyta Rímskeho.[3] Ekvivalentné pojmy použil aj Origenes.[5] Pojem v spore s ariánmi použil aj egyptský teológ a svätec Atanáz Veľký a Gregor Naziánsky ho dokonca považoval za jeden zo základov kresťanskej viery.[3] Samotné uctievanie Márie ako Bohorodičky má pôvod v 3. storočí v Egypte.[6] Podľa svätého Efréma Sýrskeho bol titul prvýkrát použitý v Biblii Alžbetou ktorá Márii povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? (Lk 1:43).[2]
Opačný názor zastávali niektorí predstavitelia antiochijskej školy, ktorí Máriu uznávali iba v zmysle matky ľudskej Kristovej podstaty. Hlavný propagátor tejto myšlienky, konštantínopolský patriarcha Nestorios argumentoval, že Mária ako stvorená bytosť nemôže byť nositeľkou nestvoreného Boha a že titul Máriu zbožšťuje. Druhá Božská osoba tak do Ježiša mala zostúpiť. Titul nepoužívali podľa neho ani raní cirkevní otcovia a koncily. Ako kompromis preto navrhol pojmy starogr. Χριστοτόκος – Christotokos (nositeľka Krista) alebo starogr. Θεοδόχος – Theodochos (prijímateľka Boha).[3][5]
Spor vyvolal značné polemiky a proti antiochijskej škole sa ostro ohradila jej rivalská škola v Alexandrii a tamojší patriarcha Cyril Alexandrijský.[3] Odmietnutie titulu Bohorodičky totižto chápal ako útok na jednotu Božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. V Máriinom lone sa podľa Cyrila spojenie medzi Bohom a ľudstvom sa stáva realitou, ktorej konečným cieľom je obnova a posvätenie všetkého stvorenia v Bohu. V súlade s tým je podľa neho uznanie Márie ako Bohorodičky zárukou proti kacírskemu vnímaniu christologického zväzku.[6] Nestoriovu teológiu odsúdil tiež pápež Celestín I. a následne aj Efezský koncil.[3] Efezský koncil zároveň jasne deklaroval Máriin titul Bohorodičky (Theotokos) a dogma sa stala základným kameňom nasledujúcej ortodoxnej christológie. V jej duchu sa následne niesli aj ustanovenia Chalcedónskeho a ďalších ekumenických koncilov.[6] Márii ako Bohorodičke bola vzdávaná zvláštna úcta a bola (a je) vnímaná ako prvá medzi svätými či ako prvá učeníčka Krista. Kult Bohorodičky našiel bohatú odozvu v kresťanskej (a najmä byzantskej) literatúre a umení. Významné miesto vo východnom kresťanstve má hymnus Akatist k Presvätej Bohorodičke.[7]
Keďže kresťanstvo v zásade odmieta modlárstvo (idolatriu), bývajú vyobrazenia Márie spravidla spájané s jej titulmi, ktoré nesú hlbší teologický význam. Jedným z najčastejších typov zobrazenia Márie je práve Mária ako Bohorodička. Zvýrazňuje sa pri tom jej úloha v živote Ježiša Krista (Boha) a v dejinách spásy. Na kresťanskom Východe ide najmä o ikony a Mária je na nich zväčša zobrazovaná s dieťaťom (Ježišom). Ako inskripcia sa používajú písmená MP ΘY – Métér Theou (Matka Božia). Podľa jednotlivých detailov (držanie Krista, ich vzájomná interakcia a iné) sa rozlišuje viacero typov ikon Theotokos. Patrí medzi ne napríklad:[7][6][8]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
