From Wikipedia, the free encyclopedia
Bičík alebo flagellum (lat. flagellum) môže byť:
Iné významy názvu flagellum (a bičík) pozri nižšie.
Obe štruktúry sa zásadne odlišujú stavbou, pôvodom a mechanizmom pohybu. Pohyb eukaryotického bičíka je generovaný pozdĺž takmer celej jeho štruktúry, zatiaľ čo pohyb prokaryotického bičíka je rotačný a je generovaný motorovým komplexom nachádzajúcim sa v jeho prednej časti.[1] Bičíky prokaryotov nie sú pokryté cytoplazmatickou membránou, zatiaľ čo všetky eukaryotické bičíky ju majú.
Názov flagellum má v literatúre celkovo tieto významy:
Domáci názov bičík sa v slovenskej literatúre spravidla uvádza len v prvom a prípadne druhom vyššie uvedenom význame.[3][12] U niektorých nemeckých autorov sa domáci názov bičík používa len na označenie eukaryotického bičíka (zatiaľ čo názov flagellum je obmedzený na prokaryotický bičík).[11]
Tento článok sa zaoberá iba prokaryotickými a eukaryotickými bičíkmi, o cíliách pozri článok cílium.
Bakteriálny bičík je pevná štruktúra skrutkovitého tvaru, ktorá sa krúti, poháňa bunku vpred a teda tlačí. Má hrúbku asi 20 nm a dĺžku 20 μm, čo môže byť až desaťnásobok dĺžky baktérie. Baktéria dokáže pomocou bičíka prekonať desať dĺžok svojho tela za jednu sekundu.[chýba zdroj]
Rozdelenie baktérií podľa počtu bičíkov
Počet bičíkov sa ale v priebehu života baktérie môže meniť. Vo všeobecnosti sa pri prestupe do viskóznejšieho prostredia vybaví ďalšími bičíkmi.
Bakteriálny bičík je dutá trubica tvorená bielkovinou flagelín. Tá je upevnená pružným háčikom (hook), ktorý ju spája s komplexom proteínov tvoriacich motor pracujúci s gradientom H+ (viac protónová pumpa). Tento komplex je tvorený skupinou proteínov fungujúcich ako rotor a ďalších, ukotvených v membráne, fungujúcich ako stator.
Zástancovia kreacionizmu resp.inteligentného dizajnu opisujú bakteriálny bičík ako údajného zástupcu neredukovateľnej zložitosti. V súčasnosti sa objavujú jednotlivé proteíny tvoriace bázy bičíkov plniace rôzne funkcie. Napríklad ide o F1 ATP-synteázový proteín, ktorý využíva rovnako ako bičík energiu gradientu H+, a ktorý využíva na vlastné roztáčanie a následnú syntézu ATP z ADP a fosfátu.[chýba zdroj]
Eukaryotický bičík je vláknitý útvar na bunke, ktorý je pokrytý cytoplazmatickou membránou, upevnený pomocou bazálneho telieska v kortikálnej plazme bunky, je rovnako dlhý alebo dlhší ako daná bunka a je na bunke prítomný obyčajne v malom počte.[15] Od cília v užšom zmysle sa eukaryotický bičík odlišuje najmä tým, že je obyčajne výrazne dlhší a inak sa pohybuje, pretože má iné štruktúry na bazálnom teliesku.[16][15][17]
Eukaryotický bičík je charakteristický pre niektoré jednobunkovce - najmä bičíkovce (tie sú podľa neho aj pomenované), ale v určitých vývojových štádiách sa vyskytuje aj meňavkovcov a na mikrogamétach parazitických Coccidia. Ďalej sa vyskytuje najmä na spermiách živočíchov a pohlavných bunkách mnohých rastlín. Slúži najmä ako pohybový orgán.[15][12]
Bičík väčšinou vykonáva vlnovitý pohyb, buď v jednej rovine alebo ako skrutkovitý pohyb. U niektorých jednobunkovcov vykonáva periodické tepanie - vyvoláva rotáciu v smere hodinových ručičiek. U jednobunkovcov majúcich veľa bičíkov (Hypermastigida) sú pohyby značne rôznorodé.[15]
Základ štruktúry bičíka tvorí zväzok fibríl, ktorý zahŕňa bazálne teliesko (kinetozóm) a lúč, ktorý sa ťahá od bunky. Lúč je obklopený membránou, ktorá je pokračovaním bunkového obalu. Pod ním sa nachádzajú mikrotubuly, spravidla v počte 9 párov mikrotubulov plus 2 centrálne umiestnené v spoločnej pošve. Bazálne teliesko obsahuje len okrajové mikrotubuly. Vnútro bazálneho telieska je od lúča oddelené jemným septom. Centrálne fibrily končia na špeciálnej štruktúre tzv. axozóme. Veľmi podobnú štruktúru má cílium v užšom zmysle.[15]
Bičík buď vybieha priamo z bunkového povrchu alebo zo špeciálnej vklesline na prednom konci nazývanej paraflagelárny vak.[15]
Tvar bičíkov sa rôzni. Obyčajne majú hrubú bázu, ktorá sa ku koncu zužuje, ale môžu byť aj rovnako hrubé. Niektoré bičíky majú na povrchu chĺpky nazývané mastigonemy. Ak je bičíkov na bunke viac, môžu mať rôzny tvar aj veľkosť. Niektoré sú stočené dozadu a nazývajú sa rekurentné bičíky. U niektorých jednobunkovcov je bičík pripevnený k povrchu tela, čím sa vytvorila undulujúca membrána.[15]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.