Bitka o Guadalcanal
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bitka o Guadalcanal, známa pod krycím názvom operácia Watchtower, zahŕňa sériu ozbrojených stretnutí počas druhej svetovej vojny, ktoré prebiehali od 7. augusta 1942 až do 7. februára 1943 medzi vojskami Spojených štátov a Cisárskeho Japonska. Guadalcanalská kampaň sa stala jedným z najdôležitejších momentov vojny v Pacifiku.
Bitka o Guadalcanal | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť vojny v Pacifiku počas druhej svetovej vojny | |||||||
Vojaci americkej námornej pechoty odpočívajú na poli počas bitky o Guadalcanal | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Spojené štáty Spojené kráľovstvo • Šalamúnove ostrovy • Fidži • Tonga Austrália Nový Zéland |
Japonsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Robert Ghormley William Halsey Jr. Richmond Turner Frank Fletcher Alexander Vandegrift Merritt Edson Alexander Patch Russell Waesche |
Isoroku Jamamoto Hiroaki Abe Nobutake Kondó Nišizó Cukahara Takeo Kurita Džiniči Kusaka Šódži Nišimura Guniči Mikawa Raizó Tanaka Hitoši Imamura Harukiči Hjakutake | ||||||
Sila | |||||||
60 000 vojakov (pozemné jednotky) | 36 000 vojakov (pozemné jednotky) | ||||||
Straty | |||||||
7 100 mŕtvych 4 zajatí 29 lodí 615 lietadiel |
31 000 mŕtvych 1 000 zajatých 38 lodí 683 – 880 leitadiel | ||||||
Vojna v Pacifiku |
---|
Pearl Harbor – Guam (1941) – Malajzia – Filipíny (1941 – 1942) – Singapur – Holandská východná India (1941 – 1942) – Koralové more – Midway – Guadalcanal – Savo – východné Šalamúnove ostrovy – mys Esperance – ostrovy Santa Cruz – pri Guadalcanale – Tassafaronga – Rennellov ostrov – Bismarckovo more – Komandorské ostrovy – Tarawa – Filipínske more – Mariány a Palau – Saipan – Guam (1944) – Tinian – Peleliu – Filipíny (1944 – 1945) – Leyte – Manila (1945) – Iwó-džima – Okinava |
Guadalcanal nebol pôvodne na zozname spojeneckých cieľov, ale japonsky pokus vybudovať na neskoršom Hendersenovom poli viedol k narýchlo zlepšenému plánu, podľa ktorého sa 7. augusta 1942 vylodila 1. námorná divízia a narazila len na slabý odpor. Japonci veľmi rýchlo odpovedali tým, že porazili americké vojenské námorníctvo pri ostrove Savo. Námorná pechota na ňom však zostala aj napriek zvýšenému japonskému úsiliu. Najpozoruhodnejšie japonské pozemné útoky sa uskutočnili 18. augusta a 13. septembra. Prvý sa nevykonal v plnej sile, ale druhý sa väčšmi priblížil k úspechu. Ďalší veľký japonský útok na Hendersenovo letisko 24. a 25. októbra Američania odrazili a spôsobili nepriateľovi veľké straty. Bitka však zostávala nerozhodná, a preto stále nebolo isté či Američania letisko udržia alebo nie.[1]
Spočiatku zaskočené japonské jednotky však podnikli v auguste a novembri 1942 niekoľko pokusov získať letisko Henderson Field späť. Došlo k trom väčším pozemným bitkám a piatim veľkým námorným stretom. Letecké boje nad oblasťou neutíchali prakticky po celú dobu. Začiatkom novembra 1942 došlo k veľkej námornej bitke o Guadalcanal. Američanom sa podarilo odraziť japonský pokus o vylodenie dostatočne veľkého kontingentu vojsk, ktorý by získal letisko späť. V decembri 1942 sa Japonci vzdali svojich pokusov o znovuobsadenie letiska a začali sťahovať svoje sily. Posledné japonské sily boli z ostrova stiahnuté 7. februára 1943 počas vrcholiacej ofenzívy amerického XIV. zboru.
Ťaženie na Guadalcanale bolo spojené s viacerými námornými stretmi medzi spojeneckými silami a japonským námorníctvom. Bitka o Guadalcanal bola spolu s víťazstvom v bitke o Midway začiatočným krokom k zdolaniu japonskej nadvlády v Ázii a v Tichom oceáne. Táto bitka bola súčasne prvou veľkou ofenzívou Spojencov proti Japonsku a prechodom od defenzívnych operácií k ofenzívam, ktoré neskôr viedli k definitívnej porážke Japonska v druhej svetovej vojne.
Celá operácia bola súčasťou amerického plánu na zaistenie trás konvojov smerujúcich medzi USA, Austráliou a Novým Zélandom. Uskutočnená len niekoľko mesiacov po začiatku bojov o cestu Kokoda, bola druhou veľkou ofenzívou Spojencov namierenou proti japonským silám.