Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti.[1] Všeobecne ju možno charakterizovať aj ako stav bez reálnej hrozby nebezpečenstva,[2] resp. stav opačný voči nebezpečenstvu.
Konkrétny význam výrazu bezpečnosť sa významovo špecializuje v závislosti od odboru alebo situácie. Na základe toho možno pracovne rozdeliť bezpečnosť na nasledovné druhy:
- bezpečnosť štátu (národná bezpečnosť) – definícia sa môže odlišovať podľa konkrétnej krajiny, najvýstižnejšia je zrejme definícia Ministerstva obrany Spojených štátov: „stav [štátu], pri ktorom je schopný úspešne čeliť zjavnej alebo skrytej nepriateľskej alebo ničivej aktivite zvnútra alebo zvonka“.[3] Na Slovensku podľa čl. 1 ods. ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.: „stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.“[4]
- bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia na zamestnancov
- protipožiarna bezpečnosť (požiarna bezpečnosť) – schopnosť brániť stratám na životoch a zdraví osôb, poprípade zvierat a stratám na majetku v prípade požiaru (najmä vo význame protipožiarna bezpečnosť stavebných objektov)[5]
- jadrová bezpečnosť – technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov[6]
- administratívna bezpečnosť – systém opatrení, ktorých cieľom je ochrana utajovaných skutočností pri ich tvorbe, príjme, evidencii, preprave, ukladaní, rozmnožovaní, vyraďovaní a uchovávaní alebo pri inej manipulácii[7]
- priemyselná bezpečnosť – súhrn opatrení právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, na ochranu utajovaných skutočností, ktoré jej boli odovzdané alebo ktoré u nej vznikli[8]
- personálna bezpečnosť – systém opatrení súvisiacich s výberom, určením a kontrolou osôb, ktoré sa môžu v určenom rozsahu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami[9]
- bezpečnosť osobných údajov – systém opatrení na ochranu osobných údajov pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania
- bezpečnosť cestnej premávky, bezpečnosť železničného systému, bezpečnosť letovej prevádzky, bezpečnosť lodnej premávky – potenciálny stav optimálne fungujúceho systému daného druhu dopravy, jej systém riadenia, vytvárania podmienok pre znižovanie konfliktných situácií a narušenia plynulosti v danom druhu dopravy[10]
čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení zákona č. 181/2006 Z. z. § 2 písm. e) č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 143/2013 Z. z. § 6 ods. 5 č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z. § 6 ods. 8 č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z. § 6 ods. 4 č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.