Bernard Bolzano
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bernard Bolzano (* 5. október 1781, Praha[1] – † 18. december 1848, Praha[2]) bol významný nemecky hovoriaci český matematik a filozof.
| Bernard Bolzano | |
| český matematik, filozof, estetik a kňaz | |
 | |
| Narodenie | 5. október 1781 Praha, Habsburská monarchia (dnes Česko) |
|---|---|
| Úmrtie | 18. december 1848 (67 rokov) Praha, Habsburská monarchia (dnes Česko) |
| Alma mater | Karlo–Ferdinandova univerzita |
| Odkazy | |
| Commons |  Bernard Bolzano |
Otec Bernarda Bolzana bol obchodník s umením pôvodom z Nesso (Provincia Como, Taliansko) a jeho matka dcéra nemeckého pražského obchodníka. V detstve bol silne ovplyvnený pobožnosťou rodiny. Vedeckou a politickou literatúrou sa zaoberal už v mladosti.
Vyštudoval piaristické gymnázium v Prahe, ktoré ukončil v roku 1796 s výborným prospechom. Následne sa venoval štúdiu matematiky a logiky v trojročnej filozofickej prípravke. V školskom roku 1799 – 1800 súkromne študoval matematiku a filozofiu a súčasne navštevoval prednášky prvého a druhého ročníka na Filozofickej fakulte Karlo–Ferdinandovej univerzity a prednášky matematiky Františka Josef Gerstnera. Napriek záujmu o matematiku a filozofiu sa po uplynutí školského roka rozhodol pre štúdium teológie. Na jeseň roku 1804 sa zaujímal o miesto profesora matematiky na pražskej univerzite, ktoré sa uvoľnilo po odchode Stanislava Vydry do dôchodku. Miesto bolo pridelené staršiemu uchádzačovi Ladislavovi Janderovi, Bernard Bolzano sa stal kňazom a na univerzitu nastúpil až o rok neskôr v roku 1805, keď prijal miesto univerzitného učiteľa náboženstva. V tom istom roku získal titul doktora filozofie. V roku 1819 mu bolo znemožnené učiť a rok nato bol z učiteľského úradu z rozhodnutia cisára pre svoje reformátorské názory prepustený.
Od roku 1820 žil Bernard Bolzano v ústraní a venoval sa, za podpory priateľov, vedeckej práci. Obdobie 1830 – 1841 strávil v Těchobuzi na Pacovsku, kde mimo iného napísal svoju autobiografiu venovanú Anne Hoffmannovej, ktorá sa o neho od roku 1823 starala. Ani odchod z univerzity neznamenal koniec jeho stíhania pre názory, ktoré mali odozvu v radoch študentov. Proces, ktorý proti Bolzanovi viedla cirkevná vyšetrovacia komisia, trval do roku 1828.
V rokoch 1841 – 1848 sa Bernard Bolzano ako sekretár podieľal na prácach pre Kráľovskú českú spoločnosť náuk, kde prispieval svojimi prednáškami. V tomto období vznikol celý rad jeho matematických pojednaní. Bernard Bolzano zomrel 8. decembra 1848. Pochovaný je na Olšanských cintorínoch (oddelenie VII).
Jeho matematická prvotina Betrachtungen über einige Gegenstände der Elementargeometrie z roku 1804 sa zaoberala problémom rovnobežiek. V ďalších prácach z rokov 1810 – 1817 ako Beyträge zu einer begründeteren Darstellung der Mathematik, Der binomische Lehrsatz und als Folgerund aus ihm der polynomische und die Reihen, Rein analytischer Beweis a v prácach z rokov 1833 – 1848 Wissenschaftslehre, Grössenlehre sa venoval spresňovaniu základov matematickej analýzy. Väčšina prác ostala v podobe rukopisov, s výnimkou diela Paradoxien des Unendlichen, ktoré vyšlo v roku 1851 v Lipsku a ovplyvnilo tvorcu teórie množín Georga Cantora.
Katolícka cirkev zaradila dve jeho publikácie na Index zakázaných kníh. V roku 1813 vydal výber zo svojich exhort pod názvom „Erbauungsreden für Akademiker";[3], ktorý bol zaradený na Index dekrétom zo dňa 4. marca 1828.[4] V roku 1834 vyšiel anonymne súbor Bolzanovych prednášok „Lehrbuch der Religionswissenschaft, ein Abdruck der Vorlesungshefte eines ehemaligen Religionslehrers an einer katholischen Universität I–IV";[5]. Aj tento spis cirkev zaradila na Index zakázaných kní, a to dekrétom zo dňa 23. septembra 1839.[6]
