Argentína
štát na juhu Južnej Ameriky / From Wikipedia, the free encyclopedia
Argentína, dlhý tvar Argentínska republika, je štát v južnej časti Južnej Ameriky. Má rozlohu 2 780 400 km² a je druhou najväčšou krajinou Južnej Ameriky po Brazílii, štvrtou najväčšou krajinou Ameriky a ôsmou najväčšou krajinou sveta. Na západe hraničí s Čile, na severe s Bolíviou a Paraguajom, na severovýchode s Brazíliou, na východe s Uruguajom a Južným Atlantickým oceánom a na juhu s Drakeovým prielivom. Argentína je federálny štát rozdelený na dvadsaťtri provincií a jedno autonómne mesto, ktorým je hlavné mesto federácie a najväčšie mesto krajiny, Buenos Aires. Provincie a hlavné mesto majú vlastné ústavy, ale fungujú v rámci federatívneho systému. Argentína si nárokuje zvrchovanosť nad Falklandskými ostrovmi, Južnou Georgiou a Južnými Sandwichovými ostrovmi, južným patagónskym ľadovým poľom a časťou Antarktídy.
Argentínska republika | |||||
| |||||
Národné motto: En unión y libertad (šp.) (V jednote a slobode) | |||||
Štátna hymna: Himno Nacional Argentino | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | República Argentina | ||||
• krátky | Argentina | ||||
Hlavné mesto | Buenos Aires 34°36′ j.š. 58°23′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | Buenos Aires | ||||
Úradné jazyky | španielčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Viceprezident |
federatívna prezidentská republika Javier Milei Victoria Villarruel | ||||
Vznik | 25. máj 1810: májová revolúcia 9. júl 1816: vyhlásenie nezávislosti 1. máj 1853: ústava | ||||
Susedia | Bolívia, Paraguaj, Brazília, Uruguaj, Čile | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
2 780 400 km² (8.) km² (1,57 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2022) • hustota (2022) |
47 327 407 14,4/km² (178.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2024 604,260 miliárd $ (24.) 12 812 $ (66.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,849 (48.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | argentínske peso (ARS) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-3) (UTC-2) | ||||
Medzinárodný kód | 032 ARG AR | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RA | ||||
Internetová doména | .ar | ||||
Smerové telefónne číslo | +54 | ||||
Gramotnosť: 96 % |
Najstaršia zaznamenaná prítomnosť človeka na území dnešnej Argentíny sa datuje do obdobia paleolitu. V predkolumbovskom období sa na severozápade krajiny rozprestierala ríša Inkov. Korene krajiny siahajú k španielskej kolonizácii regiónu v 16. storočí.[1] Argentína vznikla ako nástupnícky štát miestokráľovstva Río de la Plata, španielskeho zámorského miestokráľovstva založeného v roku 1776. Po vyhlásení a boji za nezávislosť (1810 - 1818) nasledovala rozsiahla občianska vojna, ktorá trvala do roku 1861 a vyvrcholila reorganizáciou krajiny na federáciu. Krajina sa potom tešila relatívnemu mieru a stabilite, pričom jej kultúru a demografiu ovplyvnilo niekoľko vĺn európskej imigrácie, najmä Talianov a Španielov.[2]
Po smrti prezidenta Juana Peróna v roku 1974 nastúpila do prezidentského úradu jeho vdova a viceprezidentka Isabel Perónová, ktorá bola v roku 1976 zvrhnutá. Nasledujúca vojenská junta, ktorú podporovali Spojené štáty, prenasledovala a zavraždila tisíce politických kritikov, aktivistov a ľavičiarov v rámci Špinavej vojny, obdobia štátneho terorizmu a občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do zvolenia Raúla Alfonsína za prezidenta v roku 1983.
Argentína je regionálnou mocnosťou a v medzinárodných vzťahoch si zachováva historické postavenie strednej mocnosti.[3] Argentína je hlavným spojencom Spojených štátov, ktorý nie je členom NATO, a je rozvojovou krajinou s druhým najvyšším HDI (index ľudského rozvoja) v Latinskej Amerike po Čile.[4] Má druhé najväčšie hospodárstvo v Južnej Amerike a je členom skupín G15 a G20. Argentína je tiež zakladajúcim členom OSN, Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie, Mercosuru, Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov a Organizácie iberoamerických štátov.