Anwar as-Sádát

Anwar as-Sádát (arab. محمد أنور السادات‎; * 25. december 1918 – † 6. október 1981) bol egyptský vojak a prezident. Bol tretím prezidentom Egypta od roku 1970 až po atentát v 1981.

Nositeľ Nobelovej ceny

Anwar as-Sádát محمد أنور السادات
egyptský politik
3. prezident Egypta
V úrade 15. október 1970 – 6. október 1981
Džamál Abd an-Násir Husní Mubárak
Biografické údaje
Narodenie	25. december 1918 Mít Abú al-Kúm, Egypt
Úmrtie	6. október 1981 (62 rokov) Káhira, Egypt
Politická strana	Národná demokratická strana
Alma mater	Alexandrijská univerzita
Národnosť	Egypťan
Vierovyznanie	sunnitský moslim
Rodina
Manželka	Džihán as-Sádát
Odkazy
Anwar as-Sádát محمد أنور السادات na anwarsadat.org
	Anwar as-Sádát (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Životopis

Sádát sa narodil 25. decembra 1918 v chudobnej rodine v dedinke Mít Abú al-Kúm v guvernoráte al-Minúfíja v Egypte. Bol jedným z 13 bratov a sestier. Jeho otec bol egyptskej národnosti, jeho matka pochádzala zo Sudánu. Študoval na Kráľovskej vojenskej akadémii v Káhire. Vstúpil do egyptskej armády s hodnosťou poručíka a bol vyslaný do Sudánu. Tam sa stretol s Džamálom Násirom a spolu s ďalšími dôstojníkmi sformovali revolučnú skupinu slobodných dôstojníkov. Táto skupina bola tajná, namierená proti monarchii a Veľkej Británii a za oslobodenie Egyptu spod britskej kontroly.

Počas druhej svetovej vojny bol uväznený Britmi pre jeho pokusy získať pomoc od mocností Osi pri odstránení britských vojsk. Zúčastnil sa na puči proti kráľovi Fárúkovi I. v roku 1952. Keď prepukla revolúcia, dostal rozkaz prebrať kontrolu nad rádiovým vysielaním a vyhlásiť prepuknutie revolúcie Egypťanom.

V roku 1964, potom, čo mal viaceré významné funkcie v egyptskej vláde sa stal viceprezidentom Egypta. Túto pozíciu zastával do roku 1966 a druhýkrát od 1969 do roku 1970.

Sádát sa stal prezidentom Egypta 15. októbra 1970.

V roku 1971 Sádát súhlasil s mierovými podmienkami vyjednávača OSN Gunnara Jarringa, ktoré predpokladali mier s Izraelom pri podmienke, že hranice Izraelu budú vrátené do pôvodných spred vojny. Táto mierová iniciatíva nakoniec zlyhala, pretože ani Izrael, ani Spojené štáty neakceptovali podmienky v liste.

6. októbra 1973 sa začala Jomkipurská vojna, rozpútal ju Sádát, ktorý spolu so Sýriou nečakane zaútočili na Izrael. Počas nasledujúcich prvých dní vojny sa Egyptským vojskám podarilo dobyť Sinajský polostrov, ktorý obsadil Izrael počas šesťdňovej vojny. Bolo to len dočasne, 22. októbra tretia divízia Izraelskej armády prekročili Suezský kanál a obkľúčili egyptské vojská.

19. novembra 1977 sa stal Sádát prvým arabským politikom, ktorý šiel oficiálne navštíviť Izrael. Stretol sa predsedom izraelskej vlády Menachemom Beginom a spolu diskutovali o prípadnom ukončení arabsko-izraelského konfliktu. Toto nadviazanie diplomatických stykov s Izraelom ostatné arabské štáty odsúdili. V septembri 1978 prijal Sádát pozvanie na rokovania v Camp Davide a spolu s prezidentom USA Jimmym Carterom a Menachemom Beginom tu podpísali dohodu. Tento krok ostro odsúdili arabské štáty a Liga arabských štátov suspendovala členstvo Egypta.

6. októbra 1981 sa Sádát stal počas slávnostnej vojenskej prehliadky obeťou atentátu. Keď popri jeho tribúne prechádzal konvoj vojenských nákladiakov, z jedného z nich vyskákalo ozbrojené komando, ktorého členovia na tribúnu spustili streľbu. Okrem Sádáta pri útoku zahynulo aj 11 ďalších ľudí, vrátane kubánskeho veľvyslanca, Ománskeho generála, či biskupa koptskej ortodoxnej cirkvi. Atentát spáchala skupina nábožensky motivovaných armádnych dôstojníkov, ktorý radikálne nesúhlasili so Sádátovou zmierovacou politikou voči Izraelu, ktorú vnímali ako zradu voči islamu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anwar as-Sádát