Anna Hannoverská
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Anna Hannoverská (* 2. november 1709, Herrenhausen, Nemecko – † 12. január 1759, Haag, Holandsko) bola rodom britská princezná, Princess Royal, a sobášom princezná Oranžsko-nasavská.
| Anna Hannoverská | |
| britská a Oranžsko-nasavská princezná | |
 Christian Friedrich Zincke, Koninklijk Kabinet van Zeldzaamheden, Rijksmuseum | |
| Narodenie | 2. november 1709 Herrenhausen, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. január 1759 (49 rokov) Haag, Holandsko |
| Rodičia | Juraj II. Karolína z Ansbachu |
| Manžel | Viliam IV. Oranžský |
| Deti | 2 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Anna Hannoverská |
Anna sa narodila ako druhé dieťa a najstaršia dcéra neskoršieho kráľa Veľkej Británie Juraja II. a jeho manželky Karolíny z Ansbachu. Narodila sa v kurfirstskom paláci Herrenhausen pri Hannoveri.[1] Meno dostala po svojej príbuznej, anglickej kráľovnej Anne.[2] Päť rokov po jej narodení, v roku 1714, sa jej starý otec (hannoverský kurfirst Juraj Ľudovít) stal kráľom Anglicka ako Juraj I. Anna sa stala princeznou brunšvicko-lüneburskou. V roku 1727 britský trón zdedil jej otec ako Juraj II.
30. augusta 1727 Juraj II. udelil Anne ako svojej najstaršej dcére titul Princess Royal. V roku 1642 vtedajší kráľ Karol I. Stuart udelil tento titul svojej najstaršej dcére Márii (neskoršia princezná Oranžská, matka Viliama III. Oranžského). Potom sa titul prestal užívať až do panovania Juraja II.
25. marca 1734 sa vydala za Viliama IV. Oranžského, oranžského princa, prvého dedičného miestodržiteľa Republiky Spojených provincií holandských.[3]
Anna sa zriekla všetkých anglických titulov a začala užívať tituly svojho manžela. Z manželstva vzišlo päť potomkov, štyri dievčatá a najmladší chlapec, z nich iba tretia dcéra a syn sa dožili dospelosti:
Anna v roku 1751 ovdovela a stala a regentkou Frízska za svojho trojročného syna Viliama. Zo začiatku bola dobrou správkyňou jeho dedičstva, dokázala robiť rýchle a dobré rozhodnutia, neskôr sa však stala despotickou a nepredvídateľnou. Regentkou zostala až do svojej smrti v roku 1759. Po nej sa regentkou stala jej svokra Mária Lujza Hessensko-kasselská a keď v roku 1765 zomrela aj ona, nahradila ju Viliamova staršia sestra Karolína.
| Ernest August Braunschweigsko-lüneburský | ||||||||||||||||
| Juraj I. | ||||||||||||||||
| Žofia Hannoverská | ||||||||||||||||
| Juraj II. | ||||||||||||||||
| Juraj Viliam Braunschweigsko-lüneburský | ||||||||||||||||
| Žofia Dorotea z Celle | ||||||||||||||||
| Éléonore d'Olbreuse | ||||||||||||||||
| Anna Hannoverská | ||||||||||||||||
| Albrecht II. Bradenbursko-ansbachský | ||||||||||||||||
| Ján Fridrich Bradenbursko-ansbachský | ||||||||||||||||
| Žofia Margaréta Oettingenská | ||||||||||||||||
| Karolína z Ansbachu | ||||||||||||||||
| Ján Juraj I. Sasko-eisenachský | ||||||||||||||||
| Eleonora Sasko-eisenachská | ||||||||||||||||
| Johana zo Sayn-Wittgenstein | ||||||||||||||||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
