Amyloid beta
From Wikipedia, the free encyclopedia
Amyloid beta, nazývaný aj amyloid beta peptid, β-amyloid, amyloid Β, Abeta, Aβ alebo AP, je druh peptidov, ktoré majú dĺžku 36–43 aminokyselín a tvoria hlavnú zložky amyloidových plakov v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou.[2][3] Tieto peptidy vznikajú z amyloidového prekurzorového proteínu (APP), ktorý je štiepený beta sekretázou a gama sekretázou, čím vzniká Aβ, pričom tento proces je závislý na cholesterole a predstavuje substrátovú prezentáciu (aktivácia enzýmov po vystavení substrátu).[4] Molekuly Aβ môžu agregovať a tak tvoriť flexibilné rozpustné oligoméry, ktoré existujú v rôznych podobách. Aktuálne sa predpokladá, že niektoré nesprávne poskladané oligoméry (známe ako semienka, po anglicky seeds) spôsobujú nesprávne poskladanie ostatných molekúl Aβ, čo vedie k reťazovej reakcii podobnej priónovej infekcii. Tieto oligoméry sú toxické pre nervové bunky.[5] Druhý proteín, ktorý podľa všetkého súvisí s Alzheimerovou chorobou, tau proteín, taktiež tvorí nesprávne poskladané oligoméry podobné priónom a existujú aj dôkazy, že nesprávne poskladaný Aβ spôsobuje nesprávne poskladanie tau proteínu.[6][7]
![]() Čiastočne poskladaná štruktúra amyloidu beta (1-40) vo vodnom prostredí (PDB 2LFM)[1] | |
Identifikátory | |
---|---|
Pfam | PF03494 |
InterPro | IPR013803 |
SCOP2 | 2lfm / SCOPe / SUPFAM |
OPM superrodina | 304 |
OPM proteín | 2Y3K |
TCDB | 1.C.50 |
V jednej štúdii bolo navrhnuté, že APP a jeho amyloidový potenciál je starovekého pôvodu a potenciálne sa nachádzal už u raných druhoústovcov.[8]