![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/bf/Gneiss%252C_Amphibolite_and_Granite_-_geograph.org.uk_-_820858.jpg/640px-Gneiss%252C_Amphibolite_and_Granite_-_geograph.org.uk_-_820858.jpg&w=640&q=50)
Amfibolit
From Wikipedia, the free encyclopedia
Amfibolit je premenená hornina, patriaca medzi kryštalické bridlice. Sú to masívne tmavosivé horniny, nevýrazne bridličnaté, s častou lineáciou amfibolov. Vznikajú pri nízkom až strednom, ale aj pri vysokom tlaku okolo 10 – 12 kbar, pri teplote 500 – 700 °C[1]. Je hlavným predstaviteľom amfibolitovej fácie, typickej pre regionálnu metamorfózu.
Rýchle fakty Zloženie, Hlavné minerály ...
Amfibolit | |
![]() Amfibolitové teleso (tmavá hornina) v rule, preťatá granitoidnou dajkou. | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | amfiboly, sľudy, plagioklas, granát, pyroxén, chlorit, kremeň |
Akcesórie | titanit, ilmenit, magnetit, apatit, pyrit |
Vlastnosti | |
Textúra | jemno- až strednozrnná masívna až bridličnatá |
Farba | sivá, zelenosivá, až tmavo sivá |
Zavrieť
Názov amfibolit je odvodený od prevládajúceho minerálu amfibolu, zaviedol ho v roku 1813 Alexandre Brongniart[2]. Niekedy sa ako amfibolity nesprávne označujú aj vyvreté horniny tvorené prevažne amfibolmi, ktoré sa majú správne označovať hornblendity alebo amfibolovce.