From Wikipedia, the free encyclopedia
Achelóos alebo Aspropotamos (slov. Biela rieka) je rieka situovaná v západnej časti pevninského Grécka. Meria približne 220/223[1][2] kilometrov, vďaka čomu jej patrí druhé miesto v rebríčku najdlhších gréckych riek.[3]
Achelóos | |
Aspropotamos (slov. Biela rieka) | |
rieka v Grécku | |
Rieka Achelóos v horskej osade Piges, asi 71 km východne od Arty, v nadmorskej výške 800 metrov nad morom. | |
Štát | Grécko |
---|---|
Zdrojnica | Pindos |
Ústie | Iónske more |
Dĺžka | 223 km |
Šírka | 25 km |
Hĺbka | 0,5 – 7 m |
Povodie | 5 688 km² (568 800 ha) |
Wikimedia Commons: Acheloos River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pramení v pohorí Pindos pod horou Lakmón.[2] Je riekou s najvyšším odtokom zo všetkých gréckych riek.[4]:425 V dolnom toku tvorí hranicu území Aitólie a Akarnánie.[5] Ústi deltou do Iónskeho mora neďaleko Patraského zálivu. Je využívaná na zavlažovanie a výrobu elektriky.[1] Názov Aspropotamos pochádza z bieleho bahna, ktoré sa nachádza na jej dne.[6]
Rieka pramení v južných svahoch pohoria Pindos, približne pod horou Lakmón. Následne preteká medzi pohoriami Panaitoliko a Thyamo[3] smerom na juh. Odtok rieky je z veľkej časti spôsobený dažďom (71%) a topením snehu (19%).[4]:443 V úzkych roklinách Achelóos dosahuje až hĺbky až 7 m. V hornej a strednej časti toku má rieka mnoho prítokov, z ktorých najväčší je Megdovas (Tavropos). Celkovo ide o pomerne riedko osídlenú, hornatú oblasť. V pramennej a strednej časti Achelósu existuje šesť veľkých vodných nádrží: Kremasta, Kastraki, Stratos, Plastiras, Mesochora a Sykia (posledné dve vo výstavbe).[4]:443
V druhej, južnej časti toku Achelóos vstupuje do nížiny Agrinio, kde mení smer na juhozápad. Jej priemerná šírka v týchto oblastiach je 25 m. V blízkosti rieky sa tu nachádzajú štyri veľké prírodné jazerá: Trichonis (najväčšie a najhlbšie grécke jazero), Lysimachia, Ozeros a Amvrakia, ktoré kedysi tvorili jedno veľké jazero Aetoloacarnania. Ešte v minulom storočí bolo územie charakteristické močiarmi, dnes je však plne kultivované.[4]:425, 432 Prebytočná voda z väčšiny týchto jazier sa odvádza do Achelóosu.[4]:443
Dnes je oblasť intenzívne poľnohospodársky obrábaná, priemysel zohráva v povodí skôr menšiu úlohu. Na čističky odpadových vôd sú napojené väčšie mestá ako Agrinio, Messolonghi, Karpenisi, Stratos, Aetoliko či Thermo.[4]:438 :456
Podložie rieky tvorí flyš (48%) a vápenec (32%). Údolie rieky a delta sú pokryté lakustrinným pliocénom a naplavenými sedimentmi (20%).[4]:432
Veľká delta Achelóosu má lalokový tvar a ústi do Iónskeho mora. Má regulovaný systém s dramatickým znížením ukladania sedimentov, salinizáciou podzemných vôd a šírením morskej vody proti prúdu. Celkovo zaberá 270 km² a zahŕňa dve veľké lagúny: Mesolonghi a Aetoliko.[4]:438 V ústí je hĺbka rieky len niečo cez pol metra (asi 2 stopy). Bahno z Achelóosu prispelo k vytvoreniu malých ostrovov v Iónskom mori (Echinadské ostrovy).[5] V staroveku boli podľa prameňov spojené s pobrežím. Lagúny delty sú významným miestom rybolovu. Napríklad v lagúne Mesolonghi sa uloví vyše 1400 ton rýb ročne.[4]
V rieke žije 22 pôvodných druhov rýb vrátane mnohých jazerných a fluvio-lakustrinných druhov, ktoré pravdepodobne pochádzajú z morfotypov obývajúcich staroveké jazero Aetoloacarnania. Šesť druhov je lokálne endemických: Scardinius acarnanicus, Rutilus panosi, Silurus aristotelis, Salaria economidisi, Cobitis trichonica a Economidichthys trichonis, osem druhov je endemických v iónskej poddivízii: Barbus albanicus, Tropidophoxinellus hellenicus, Pseudophoxinus stymphalicus, Barbus peloponnesius, Squalius peloponnensis, Economidichthys pygmaeus, Telestes pleurobipunctatus a Valencia letourneuxi. Fauna v povodí rieky zahŕňa aspoň 20 druhov chránených na národnej či európskej úrovni (napr. mlok alpský, salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá či chránené druhy žiab. Delta obsahuje rozmanitú vtáčiu populáciu s viac ako 300 druhmi vtákov. V hornom toku rieky žije medveď hnedý.[4]:453an
Rieka zaujímala ľudstvo už v staroveku, Podľa starogréckej legendy sa Herkules v boji s rovnomenným bohom Achelóom, ktorý v rieke býval, pokúsil vysušiť močiar v jej dolnom toku.[6] Záujem o odvodnenie a kontrolu vôd v delte rieky je teda evidentný už v staroveku. Už v tomto období zároveň migrujúci vodný tok spôsoboval aj mocenské konflikty medzi susediacimi kmeňmi Aetólčanov a Akarnáncov.[4]:432
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli mokrade v južnom toku vysušené a uskutočnili sa rozsiahle kultivačné práce.[4]:432 V priebehu desaťročí bolo na rieke tiež vybudovaných viacero priehrad. Rieka sa do širšieho európskeho povedomia dostala vďaka projektom na odklonenie toku rieky do Tesálie. Plán pre zavlažovacie účely a výrobu elektriky vznikol už v 60. rokoch, grécka vláda ho však oživila až v roku 1984.[10] Celkové prevedenie však prišlo na rad v 90. rokoch. Plán vyvolal ostrú kritiku a projekt bol viackrát napadnutý pred súdmi. Nakoniec sa v rámci výkladu konania o výklade európskych právnych noriem dostal až pred Súdny dvorom EÚ.
Spor sa týkal projektu čiastočného odklonenia horného toku rieky do Tesálie za účelom zavlažovania tamojšieho regiónu a výroby elektriny. Projekt bol schválený príslušnými gréckymi ministerstvami v rokoch 1991/1992. Proti plánom sa ohradili grécke organizácie pôsobiace v oblasti životného prostredia, mimovládne medzinárodné organizácie, ako aj viaceré dotknuté územné spoločenstvá. Príslušné subjekty podali viaceré žaloby smerujúce k zrušeniu nariadení gréckych ministerstiev schvaľujúcich postupnú realizáciu projektu. Hlavným predmetom sporov bola výstavba 18, 5 kilometra dlhého kanálu privádzajúceho vodu z rieky do Tesálie, ako aj výstavba priehrad a rezervoárov vody.[11]
Okrem hlavnej infraštruktúry bola tiež pre splnenie plánu potrebná aj problematická výstavba servisných tunelov a prístupových ciest, ktoré mali mať nevyhnutne významný vplyv na lesné ekosystémy zasiahnutej oblasti, a to ako počas stavebnej, tak aj prevádzkovej fázy projektu. Pôvodné financovanie projektu predstavovalo predpokladaných 450 miliónov eur zo zdrojov EÚ s príspevkami z iných zdrojov vrátane gréckeho štátneho rozpočtu.[10]
Dve rozhodnutia gréckych ministerstiev boli v roku 1994 zrušené rozsudkami gréckej Štátnej rady (Symvoulio tis Epikrateias) z dôvodu, že neboli založené na žiadnej celkovej štúdii vplyvov projektu na životné prostredie. V nadväznosti na rozhodnutia bola vypracovaná jednotná štúdia o celom diele, ktorá bola následne ministerstvami schválená. Oproti pôvodnému plánu sa znížil maximálny objem vody, ktorú bolo možné odkloniť z 1 100 miliónov na 600 miliónov m³ za rok. Aj tieto správne rozhodnutia boli napadnuté a gréckou Štátnou radou zrušené. Svoj výrok Rada odôvodnila konštatovaním, že vypracovaná štúdia neposkytovala žiadne alternatívne riešenie umožňujúce vyhnúť sa zničeniu významných pamätihodností regiónu. Ministerstvo životného prostredia a verejných prác preto následne nechalo vypracovať a schválilo dodatočnú štúdiu dosahov čiastočného odklonenia vôd (2002). Jeho správny akt však bol Štátnou radou v roku 2005 opätovne zrušený. Príčinou bol fakt, že realizácia diel využívajúcich vodné zdroje nebola zaradená do programu trvalého rozvoja vodných zdrojov, a teda nespĺňala vzhľadom na grécku i európsku normotvorbu zásadu udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi.[11]
V dôsledku spomínaného bol gréckym zákonodarným zborom prijatý zákon 3481/2006 (FEK A’ 162/2.8.2006), ktorý ako štátny záujem výslovne povoľoval projekt na rieke Achelóos a potvrdzoval, že je možné projekt v súlade s plánom správy a environmentálnymi parametrami zákona dokončiť a dať do prevádzky. Spoločnosť uskutočňujúca dielo následne dostala pokyn pokračovať v prácach, ktoré predtým pozastavila. Odporcovia plánu sa znovu obrátili na Štátnu radu a prostredníctvom žaloby proti § 13 zákona 3481/2006, ako aj proti spojeným správnym aktom žiadali zrušenie celého projektu ako protiprávneho. Štátna rada Grécka sa následne pred vydaním rozhodnutia obrátila s viacerými prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor EÚ. Veľká komora SD EÚ následne vydala rozsudok ECLI:EU:C:2012:560 vo veci Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i. proti Ypourgos Perivallontos, Chorotaxias kai Dimosion ergon a i. (C- 43/10) v ktorej odpovedala na štrnásť položených otázok z oblasti európskeho práva životného prostredia.[11]
Rozsudok okrem iného deklaroval, že:
Naliehavý verejný záujem teda podľa SD EÚ „môže odôvodniť povolenie odklonu rieky za splnenia podmienok stanovených smernicou 2000/60 ES, nesmie byť však takej povahy, že by narušilo podstatne dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou“.[11]
Spor sa ťahá do dnešných dní a projekt do dnešných dní nebol dokončený.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.