AS-201 (niekedy aj SA-201) bola misia programu Apollo a zároveň prvý let novej nosnej rakety Saturn IB. Úlohou bolo otestovať systémy rakety a kozmickej lode Apollo. Štart sa uskutočnil 26. februára 1966 na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station. Let prebiehal po suborbitálnej balistickej dráhe a trval 37 minút a 19 sekúnd. Po vyzdvihnutí bol veliteľský modul prevezený na White Sands Missile Range na ďalšie testy.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | AS-201 | ||||
| Nosná raketa: | Saturn IB | ||||
| Posádka: | bez posádky | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 34) | ||||
| Štart: | 26. február 1966 16:12:01 UTC | ||||
| Pristátie: | 26. február 1966 16:49:21 UTC | ||||
| Trvanie: | 37 min. 19 sek. | ||||
| Počet obehov: | Suborbitálny | ||||
| Apogeum: | 492.1 km | ||||
| Hmotnosť: | 15 294 kg | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Cieľom bolo otestovať raketu Saturn IB a zároveň veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo. Loď Apollo mala sériové číslo CSM-009 a išlo o prvý produkčný exemplár série Block I. Predchádzajúce lode boli iba makety a modely. Táto verzia však nemala spojovací uzol pre lunárny modul, ten bol pridaný až neskôr.
Prvý stupeň S-IB bol na Cape Canaveral prevezený loďou Promise 14. augusta 1965. Druhý stupeň dorazil 18. septembra, prístrojová sekcia 22. októbra, veliteľský modul 25. októbra a servisný modul 27. októbra. Prvý stupeň bol vztýčený na štartovacej rampe zanedlho po príchode a 1. októbra bol vyzdvihnutý a pripojený druhý stupeň. Prístrojová sekcia bola pripojená 25. októbra a loď Apollo bola pripojená 26. decembra. Pri pozemných testoch sa vyskytla obdoba "problému roku 2000". Počítač bol v chode dlhú dobu, nezvládol prechod medzi 00:00 a 00:01 a spadol. V januári a februári 1966 prebiehali pozemné testy a napriek pretrvávajúcim problémom s počítačmi sa všetko podarilo stihnúť a 23. februára bol natankovaný servisný modul a raketa bola pripravená na štart.
Štart sa mal uskutočniť 25. februára, ale pri odpočítavaní klesol tlak v jednej z nádrží na kvapalný vodík a palubný počítač štartovaciu sekvenciu prerušil iba štyri sekundy pred štartom. Porucha bola rýchlo opravená, ale kvôli oneskoreniu sa už nestihlo štartovacie okno.
26. februára sa už všetko zaobišlo bez problémov a raketa odštartovala o 16:12:01 UTC. Prvý stupeň vystúpil do výšky 57 kilometrov a odpadol. Potom bol zapálený motor J-2 druhého stupňa, ktorý vyniesol loď Apollo vo výšky 425 km a tiež odpadol. Loď zotrvačnosťou vystúpila do apogea vo výške 488 kilometrov a začala klesať. Pre zvýšenie rýchlosti vstupu do atmosféry bol zapálený motor AJ-10 servisného modulu. Konečná rýchlosť vstupu bola 8 300 km/s. Motor servisného modulu bol zapálený celkom dvakrát, prvýkrát na 184 sekúnd a druhýkrát na 10 sekúnd. Tým bola overená schopnosť reštartu vo vesmíre. Veliteľský modul dopadol do mora 37 minút po štarte a o dve hodiny neskôr bol vyzdvihnutý na palubu lietadlovej lode triedy Essex USS Boxer.
Počas letu došlo k niekoľkým poruchám lode Apollo. Servisný modul nepracoval správne a bolo zistené porušenie vedenia okysličovadla (oxid dusičitý – N2O4) pri čom sa zmiešalo s héliom pre dotlakovanie nádrží. Ďalší problém nastal vo veliteľskom module, kedy došlo ku skratu a strate kontroly počas návratu do atmosféry. Všetky problémy boli vyriešené a už sa neopakovali.
- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému AS-201
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
